Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania môže byť zaslaný Súdnemu dvoru EÚ aj v skorom štádiu konania, musí byť vnútroštátnemu súdu dovolené, aby počas čakania na odpoveď Súdneho dvora EÚ na uvedený návrh pokračoval v tomto konaní vo vzťahu k procesným úkonom, ktoré považuje za nevyhnutné a ktoré nesúvisia s položenými prejudiciálnymi otázkami. Článok 23 Štatútu Súdneho dvora EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, prerušil konanie vo veci samej iba vo vzťahu k aspektom tohto konania, na ktoré môže mať vplyv odpoveď Súdneho dvora na tento návrh.
Dňa 17. mája 2023 bolo zverejnené krátke tlačové komuniké Súdneho dvora EÚ týkajúce sa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-176/22,
BK a ŽP
o čiastočnom prerušení konania vo veci samej.
1)
Tento rozsudok priniesol viaceré zaujímavosti. Jednou z nich je, že Súdny dvor EÚ vyložil pre vnútroštátny súd Štatút Súdneho dvora ako prameň práva Európskej únie (ďalej len "Únia"). Ďalšou je, že Súdny dvor EÚ pripúšťa, aby napriek položeniu prejudiciálnej otázky konanie pred vnútroštátnym súdom v určitej časti pokračovalo. Účelom tohto článku je zamyslieť sa nad tým, aké právne dôsledky môže mať uvedený rozsudok na slovenské súdy.
Rozsudok Súdneho dvora EÚ (deviata komora) zo 17. mája 2023 vo veci C-176/22, ECLI:EU:C:2023:4162)
Predmetom konania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ")
3)
podaný rozhodnutím Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 8. marca 2022, ktorý súvisí s trestným konaním proti BK, ŽP (pre trestné činy korupcie) za účasti Specializirana prokuratura.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týkal článku 23, prvého odseku Štatútu Súdneho dvora EÚ,
4)
podľa ktorého v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 ZFEÚ, rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a podá návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, oznámi Súdnemu dvoru EÚ príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník Súdneho dvora EÚ účastníkom konania, členským štátom a Komisii, ako aj inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné.
Z bulharského práva a z návrhu na položenie prejudiciálnej otázky vyplýva, že ak vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ, podľa pravidiel uplatniteľných na konanie vo veci samej sa trestné konanie preruší.
Skutkový stav v prejednávanej veci bol taký, že Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) podala na vnútroštátnom súde obžalobu na BK a ŽP za trestné činy korupcie, ktorých sa mali dopustiť ako policajní vyšetrovatelia. BK namietal právnu kvalifikáciu trestného činu korupcie, navrhovanú prokuratúrou. Vnútroštátny súd, ktorý mal pochybnosti o svojej právomoci zmeniť kvalifikáciu predmetného skutku bez toho, aby predtým o tom informoval stíhanú osobu, podal na Súdny dvor EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu čl. 6 ods. 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1) a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. Tento návrh je predmetom sporu vo veci C-175/22.
5)
K zatknutiu BK a ŽP došlo v ich služobných priestoroch, ktorých chodby boli vybavené videokamerami. Na videokamerách bola zaznamenaná časť zatknutia, ako aj objavenie označených bankoviek. BK a ŽP namietali aj spôsob, akým boli zatknutí, vrátane objavenia označených bankoviek v kancelárii ŽP. Vnútroštátny súd uviedol, že až do podania predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania boli vypočuté niektoré osoby prítomné na uvedenom zatknutí a časť dotknutých videozáznamov bola preskúmaná. Zdôraznil, že je potrebné vypočuť ešte minimálne tri ďalšie osoby a preskúmať druhú časť týchto videozáznamov, ako aj dôkazový m