The presented contribution focuses attention on one of the sub-principles of the presumption of innocence in the form of nemo tenetur se ipsum accusare (prohibition of coercion to self-incrimination). In this context, the contribution will point not only to its application outside criminal proceedings, based on the analysis of the recent decision of the Court of Justice in the case of DB v. Commissione Nazionale per le Società e la Borsa (Consob), but also on its impact on the currently valid legislation of selected provisions of Act no. 747/2004 Coll. on the supervision of the financial market and on changes and additions to certain laws in the legislation of the Slovak Republic.
MOKRÁ, I.: O uplatňovaní princípu nemo tenetur se ipsum accusare nielen v trestnom konaní; Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 187 – 198.
Kľúčové slová: prezumpcia neviny, nemo tenetur se ipsum accusare, nemo tenetur se detegere, Súdny dvor Európskej únie.
Key words: presumption of innocence, nemo tenetur se ipsum accusare, nemo tenetur se detegere, The Court of Justice of the European Union,
Právne predpisy/legislation: zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 301/2005 Z. z.Trestný poriadok, zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
Úvod
Neodmysliteľnou súčasťou zákonne vedeného trestného konania je bezpochyby rešpektovanie zásady prezumpcie neviny, ktorá vo vzťahu k aktuálnej situácii na slovenskej scéne vystupuje osobitne do popredia. Súčasne ide o jednu z najstarších základných zásad trestného konania, ktorej legislatívne pozadie vychádza z klasického poňatia domnienky neviny v starom Ríme, tzv.
"presumpcio boni viri
", inými slovami,
každý občan je poriadny, dobrý, pokiaľ nie je dokázaný opak.
3)
O jej prvej zmienke v legislatívnych dokumentoch môžeme hovoriť v súvislosti s rokom 1215, kedy bola obsiahnutá vo Veľkej listine základných práv a slobôd. Neskôr jej používanie upadlo a znovuzrodilo sa v podobe Francúzskej revolúcie.
4)
Jej súčasné legálne vyjadrenie v našom právnom poriadku nachádzame v
§ 2 ods. 4 Trestného poriadku (ďalej tiež "
TP"), vyjadrené slovami, "
každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
" Uvedené sa však neviaže na subjektívne presvedčenie orgánov činných v trestnom konaní a súdov v otázke viny.
5)
Poňatie predmetnej zásady možno demonštrovať vo dvoch rovinách. V rovine prvej ide o prezumpciu neviny vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní (tiež "OČTK"), ktorá má zabrániť neodôvodnenému a tvrdému zaobchádzaniu OČTK s podozrivou, prípadne obvinenou osobou, a v rovine druhej ide o prezumpciu neviny vo vzťahu k ľudským právam a ochrane osobnosti, týkajúcej sa ochrany pred zverejňovaním celého mena podozrivej osoby, proti ktorej nebolo ešte vznesené obvinenie. V nadväznosti na nedávne udalosti je potrebné zdôrazniť aj odporúčanie výboru ministrov Rady Európy Rec (2003) 13 z 10.7.2003 k poskytovaniu informácií týkajúcich sa trestného konania prostredníctvom médií, ktoré obsiahlo v celku osemnásť zásad, ktoré musia byť rešpektované za predpokladu, že médiá informujú o prebiehajúcom trestnom konaní. Jednou z nich je aj rešpektovanie prezumpcie neviny a to vtom zmysle, že informácie môžu byť sprostredkované len v prípade, akto nie je na úkor prezumpcie neviny podozrivého alebo obvineného.
6)
Okrem iného, zo zásady prezumpcie neviny sa odvodzujú aj jej pododvetvia v podobe viacerých čiastkových pravidiel a to:
a) in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného,
b) na odsúdenie musí byť preukázaná vina obžalovaného a dôkazné bremeno znáša prokurátor,
7)
c) nedokázaná vina má rovnakú hodnotu ako dokázaná nevina, čo vedie k tomu, že obžalovaný musí byť v zmysle
§ 285 písm. c) TPoslobodený
8)
a
d) nemo tenetur se ipsum accusare (zákaz donucovania k sebaobviňovaniu).
