Európsky vyšetrovací príkaz a jeho nezákonné vydávanie vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ

Vydáno: 26 minút čítania

V tomto príspevku sa budeme zaoberať európskym vyšetrovacím príkazom z pohľadu jeho právnej úpravy Európskou úniou a jej premietnutím do slovenského právneho poriadku s ohľadom na možnosť podania opravného prostriedku proti úkonu, ktorý je predmetom európskeho vyšetrovacieho príkazu, ale aj na možnosť podania opravného prostriedku proti vydaniu európskeho vyšetrovacieho príkazu s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Budeme skúmať či slovenská právna úprava reflektuje na požiadavky zo strany Európskej únie, ktoré musí európsky vyšetrovací príkaz spĺňať, aby ho bolo možné vydať.

KOLLÁROVÁ, B.: Európsky vyšetrovací príkaz a jeho nezákonné vydávanie vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ; Justičná revue, 74, 2022, č. 12, s. 1448 – 1457.

In this article, we will deal with the European investigation warrant from the point of view of its legal regulation by the European Union and its reflection in the Slovak legal order with regard to the possibility of filing a remedy against an act that is the subject of a European investigation warrant, but also the possibility of filing a remedy against the issuance of a European investigation warrant order with regard to the jurisprudence of the Court of Justice.We will examine whether the Slovak legal system reflects the requirements of the European Union, which the European investigation warrant must meet in order to be able to issue it.

Kľúčové slová: európsky vyšetrovací príkaz, opravné prostriedky, ústavná sťažnosť, Súdny dvor EÚ.

Key words: European investigation order, remedies, constitutional complaint, Court of Justice.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov; zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Úvod
Cezhraničná trestná činnosť v súčasnej dobe nie je ničím výnimočným, práve naopak, vzhľadom na neobmedzený pohyb osôb cez hranice jednotlivých štátov Európskej únie, sa tu vyskytujú ďalšie možnosti k páchaniu trestnej činnosti a úniku páchateľov za hranice jednotlivých štátov Európskej únie. Vzhľadom na to je potrebné neustále rozvíjať špeciálne inštitúty v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach, aby tak boli zavedené, ale aj reálne aplikovateľné také nástroje, ktoré nielen zabezpečia prítomnosť obvinených osôb na trestnom konaní a následne ich výkon uloženého trestu odňatia slobody, ako je to pri európskom zatýkacom rozkaze, ale aj také nástroje, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie dôkazov na území jedného členského štátu, pre trestné konanie vedené na území druhého členského štátu, bez ohľadu na to, či ide o dôkaz v prospech alebo neprospech obvineného.
 
1 Európsky vyšetrovací príkaz ako nástroj justičnej spolupráce v trestných veciach
V Štokholmskom programe, ktorý bol Európskou radou prijatý 10.a 11. decembra 2009, Európska rada zamerala svoju pozornosť na to, aby bol vytvorený ucelený systém, ktorého cieľom by bolo cezhraničné zabezpečovanie dôkazov v rámci justičnej spolupráce v trestných veciach, pričom tento systém alebo nástroj mal byť založený na koncepte vzájomného uznávania. V tomto smere existovali síce nástroje, ale ich režim bol neucelený. V podstate navrhla, aby nový nástroj nahradil rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov a lehoty výkonu a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia. 1) Vzhľadom na uvedené potreby bola prijatá SMERNICA 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 2) , ktorá zaviedla nový inštitút založený na jedinom nástroji, a to európskom vyšetrovacom príkaze (ďalej v texte aj "EVP").
EVP ako ďalší nástroj justič

Související dokumenty

Súvisiace články

Európsky vyšetrovací príkaz na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky
O uplatňovaní princípu nemo tenetur se ipsum accusare nielen v trestnom konaní
Oblasť trestného práva – C-710/20 – Krajská prokuratúra v Bratislave; AM
Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie
Európsky vyšetrovací príkaz v kontexte aktuálnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ
Je § 363 Trestného poriadku skutočne mimoriadnym opravným prostriedkom?
Rozhodovanie o kolúznej väzbe
Podmienky trestnej zodpovednosti za účastníctvo so zameraním na problematické časti aktuálnej právnej úpravy (1.)
Povinnosť mlčanlivosti svedka v trestnom konaní
Podmienky trestnej zodpovednosti za účastníctvo so zameraním na problematické časti aktuálnej právnej úpravy (2.)
Miesto spáchania trestného činu ako kritérium pre určenie miestnej príslušnosti
K povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť v trestnom konaní
Mediácia v trestných veciach a jej limity
K otázke, či možno darovanie nehnuteľnosti zo strany dlžníka podradiť pod znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa
Zákon o obetiach trestných činov (Spĺňa európske štandardy?)
Poznámky k aplikačným problémom pri zaisťovaní počítačových údajov v trestnom konaní
Zákonnosť a použiteľnosť dôkazov v trestnom konaní získaných utajovanou činnosťou detektívnej služby
Kritika nového trestného činu nekalej likvidácie
"Osobitné kvalifikačné pojmy" v Trestnom zákone

Súvisiace predpisy

Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.