Nadriadený orgán. Prerušenie trestného stíhania "vo veci" a plynutie premlčacej lehoty

I. Trestno-procesný pojem "nadriadený orgán" nepokrýva len nadriadeného prokurátora v zmysle § 6 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v z. n. p., ale aj súd (§ 5 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. v z. n. p.), pokiaľ z podnetu opravného prostriedku preskúmava správnosť výroku napadnutého rozhodnutia ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Zahŕňa to aj povinnosť súdu preskúmať (a hodnotiť) právoplatné rozhodnutia orgánov činných v prípravnom konaní (napr. § 192 ods. 1, § 317 ods. 1, § 384 ods. 1 Trestného poriadku).

II. Z teleologického a logického výkladu ustanovení § 96 ods. 1 Trestného zákona, § 87 ods. 2 Trestného zákona a § 228 ods. 1, 2 a 6 Trestného poriadku a ich vzájomnej súvislosti rezultuje záver, že ústavne konformnému výkladu týchto ustanovení v zmysle zásady právnej istoty zodpovedá záver, že zánik "trestnosti činu" neznamená zánik činu ako výsledku aktívneho prejavu vôle človeka vo vonkajšom svete, ale zánik možnosti stíhania páchateľa - obvineného za spáchanie (trestného) činu. To nutne predpokladá identifikáciu páchateľa predmetného činu, vo vzťahu ku ktorému plynie hmotnoprávna premlčacia doba podľa § 87 ods. 1 a 2 a v prípade uplynutia tejto doby zaniká prípustnosť jeho trestného stíhania, ak nebol obvinený pred jej uplynutím. Procesné prerušenie trestného stíhania "vo veci" (neznámeho páchateľa) plynutie tejto doby neprerušuje.