PRIEŤAHY V KONANÍ - REČI A REALITA
Neutíchajúca diskusia na tému prieťahov v konaní orgánov činných v trestnom konaní - a
najmä súdov - naberá na intenzite. Nepochybne je to opodstatnený trend na stále aktuálnu tému, čo ma
inšpirovalo k napísaniu tohto príspevku, ktorý nemá ambíciu naznačený problém riešiť v celom jeho
širokom spektre. To by vyžadovalo sústredenú a inštitucionálne organizovanú činnosť, zameranú na
rozsiahlu analýzu stavu, zistenie jeho príčin priamo v teréne a potom, s prihliadnutím aj na
finančné možnosti štátneho rozpočtu (a rezortu zvlášť), navrhnutie konkrétnych riešení krátkodobých,
strednodobých a dlhodobých. Vychádzam preto len z dostupných materiálov a z vlastných skúsenostía
poznatkov zo súdneho konania na úseku trestného súdnictva.
Z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o sťažnostiach na prieťahy v konaní, ktoré boli
notifikované vláde Slovenskej republiky, je evidentné, že najväčší počet z nich predstavujú
rozhodnutia, v ktorých Súd konštatoval porušenie práv chránených Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a z nich sa prevažná väčšina týka porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, zaručujúceho
právo na spravodlivé súdne konanie, na prerokovanie veci v primeranej lehote.
Aj podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR je najviac porušovaným článkom Ústavy SR práve
článok 48 ods. 2, garantujúci právo na
prerokovanie veci súdom "bez zbytočných prieťahov", spojený s ďalším výrokom o finančnej
satisfakcii, ktorá má vzostupnú tendenciu a v súhrne to vôbec nie je "zanedbateľná suma".
O prieťahoch v súdnom konaní sa síce diskutuje dlhodobo a často, ale väčšinou sa len opakujú
úvahy a návrhy, ktoré boli už v minulosti viackrát vyslovené. Vždy sa ale podávajú tak, akoby to
boli podnety, poznatky a návrhy nové. Ale - aspoň ja - som niečo nového, zásadného nezaregistroval.
Ani čo sa týka konštatovaného nedobrého stavu v justícii, príčin prieťahov v súdnom konaní, ani
pokiaľ ide o návrhy na ich riešenie. Čo sa týka príčin vzniku prieťahov názory sa koncentrujú do
záveru, že medzi najzávažnejšie príčiny vzniku prieťahov v súdnom konaní, ktoré treba odstrániť
alebo aspoň výrazne zmierniť, patria - veľký počet vecí, ktoré súdy riešia, nedostatočný počet
sudcov a z toho vyplývajúca pracovná preťaženosť, nerovnomerné personálne obsadenie súdov, značná
fluktuácia administratívnych pracovníkov, nedostatočné materiálno-technické vybavenie súdov,
nestabilita právneho poriadku, neefektívne riešenie nečinnosti účastníkov konania (ich častá
neprítomnosť na súdnom konaní).
V tejto spojitosti sa nezriedka možno stretnúť s názorom, že síce všetci hovoria o prieťahoch,
ale ešte nikto nedefinoval čo vlastne je "prieťah" a osobitne čo je "prieťahom v súdnom konaní", v
dôsledku čoho sa nedá posúdiť, kedy už ide o prieťah.
Krátky Slovník slovenského jazyka ("Veda SAV Bratislava, 1997, s. 556) definuje slovo (pojem)
"prieťah" ako zdržiavanie, odkladanie. Napr. "vybavil to po dlhých prieťahoch", "byrokratické
prieťahy". Z uvedeného možno odvodiť, že "prieťahom v súdnom konaní" bude právoplatné skončenie veci
v lehote dlhšej, než vzhľadom na charakter veci a jej skutkovú a právnu náročnosť, objektívne
skončená mohla a mala byť.
Prieťah v súdnom konaní nie je možné definovať vo všeobecnej rovine tak, aby definícia pokrývala
každú individuálne súdom prejednávanú vec. Lebo každá vec je špecifická a navzájom sa odlišujú
svojim obsahom, rozsahom, aplikovateľnými ustanoveniami hmotného a procesného práva, okolnosťami, za
ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa a formou jeho zavinenia, pohnútkou či motívom, spôsobom
vykonania činu a pod. A to aj vo veciach, ktoré sú inak obdobné. Tieto činitele spolu, ale aj len
niektorá z nich, môže vyvolať inú, individuálne potrebnú dobu na konanie a rozhodnutie vo veci. Ale
posúdiť, či a kedy už ide o prieťah v konaní možné je, ale individuálne v každej veci. Vrátane
záveru, či ide o subjektívne zavinený prieťah alebo o objektívne príčiny prieťahu, alebo či ide o
súbeh oboch týchto príčin. To však vyžaduje znalosť spisu, a