ZSP 8/2020
§ 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku
§ 19 ods. 2 Trestného zákona
§ 39, § 41a § 43 ods. 3 Trestného poriadku
I. Je vecou obvineného, kedy a koho z osôb oprávnených k poskytovaniu právnej pomoci formou obhajoby v trestnom konaní svojou obhajobou poverí, prípadne či vôbec tohto svojho práva využije. Za konkrétnu voľbu obhajcu nesie zodpovednosť sám obvinený, preto súd nie je oprávnený posudzovať "kvalitu" obhajoby, prípadne nečinnosť obvineným zvoleného a splnomocneného obhajcu.
II. Súd nie je povinný prispôsobovať režim konania pred súdom a jeho priebeh predstavám obžalovaného a požiadavkám obhajcu. Za včasnú voľbu obhajcu zásadne nesie zodpovednosť obvinený. Je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu či a kedy prevezme obhajobu. Prípadnou zmenou v osobe obhajcu nie je súd v priebehu konania, čo do režimu nijako viazaný. Zmena obhajcu - so zreteľom aj na § 43 ods. 3 Trestného poriadku - preto v zásade nie je dôvodom pre odvolanie už nariadených úkonov, o ktorých súd riadne upovedomil obvineného aj jeho doterajšieho obhajcu. V takom prípade nie je dôvod na odročenie hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia na "účely oboznámenia sa (nového) obhajcu s prejednávanou vecou".
III. Právnická osoba ako subjekt práva nemá ako celok vlastnú vôľu, teda za daného zákonného stavu nemôže podľa nej konať a navonok ju prejavovať. Preto predpisy občianskeho a obchodného práva ustanovujú, kto koná v mene právnych osôb, resp. v ich zastúpení. Trestno-právne dôsledky určitého konania však znáša potom priamo fyzická osoba, ktorá svojím konaním (hoci v rámci zastupovania právnickej osoby) naplnila všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty trestného činu.
IV. Žiadna medzinárodná zmluva, teda ani článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému Slovenská republika pristúpila, nezaväzuje zastaviť trestné stíhanie z dôvodu § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku. Neúmernú dĺžku konania však môže súd v odôvodnených prípadoch zohľadniť pri výmere trestu a takto poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4 To 2/2008
.Skutkový stav:
Najvyšší súd SR na odvolanie obžalovaného P. Ď. proti rozsudku Krajského súdu v B., sp. zn. 4 T 2/2005 uvedeným rozsudkom podľa § 258 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") účinného do 1. januára 2006 zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a na základe § 259 ods. 3 TP z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 259 ods. 3 TP účinného do 1. januára 2006 pri nezmenenom skutkovom stave obžalovaného uznal za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") účinného do 1. januára 2006. Odsúdil ho za to na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov, so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Uložil mu aj peňažný trest vo výmere jeden milión korún a náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na šesť rokov.
Podľa § 35 ods. 2 TZ účinného do 1. januára 2006 súd zrušil výrok o treste (vr. spôsobu jeho výkonu), ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu B. I, sp. zn. 5 T 104/04,