MOKRÁ, I.: Komparácia trestného činu lúpeže v kontexte problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi. Právny obzor, 106, 2023, č. 2, s. 127 – 144.
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2023.2.04
Comparison of the crime of robbery in the context of application problems. The area of criminal law is currently facing increasing criticism of its highly formalized form. However, this doesn´t only affect the procedural law, but also extends to the substantive level. In this context, the assessment of criminal offenses remains a topical issue only in the light of strictly formalized legislation. This fact is most clearly reflected in the context of robberies, in which in many cases there are border proceedings of the perpetrators, whose assessment, despite a relatively long common legal history with the Czech Republic, differs considerably. For this reason, the present contribution approaches not only the analysis of selected judgments of judicial authorities and a comparative view of the issue with the help of legislation of the Czech Republic, the Republic of Austria or the Federal Republic of Germany, or the Kingdom of Sweden but also constructs legal proposals for a more effective concept of assessing infringements showing signs of robbery, the severity of which, however, is significantly lower in numerous cases.
Key words: robbery, ultima ratio, application problem, Criminal Code, crime
Úvod
Koncepcia vyvodzovania trestnej zodpovednosti v oblasti trestného práva vychádza zo zásady tzv. minimalizácie kriminalizácie, ktorá zdôrazňuje, že trestné právo sa má používať striedmo kvôli jeho donucovacím prostriedkom a dôsledkom spočívajúcich v možnom pozbavení slobody. Použitie ustanovení
Trestného zákona by teda malo byť obmedzené iba na také konania páchateľov, ktoré výrazne poškodzujú základné hodnoty a záujmy vyžadujúce si ochranu prostriedkami trestného práva. Napriek tomu, že posledné desaťročie prinieslo výrazný pokles kriminality s dôrazom práve na trestný čin lúpeže, diskusie dotýkajúce sa problémov, ktoré v spojitosti s ním vznikajú v aplikačnej praxi, naďalej neutíchajú. Aj z tohto hľadiska možno dotknutú problematiku zhodnotiť ako naďalej aktuálnu a živú.
Napriek tomu, že trestné právo je prostriedkom
ultima ratio
vyjadrené za pomoci zásady subsidiarity trestnej represie, v ktorej kontexte trestná represia nastupuje len tam, kde je spoločenská nebezpečnosť vyššia než nepatrná a prostriedky iných právnych odvetví nižšej závažnosti nepostačujú, môžeme vysloviť, že na podklade analýzy predostretých vybraných prípadov jej použitie značne absentuje a sme svedkami kriminalizácie každého konania, ktoré aspoň v hrubých črtách kopíruje znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Aj z tohto dôvodu nie je prekvapivou zrejmá snaha obhajoby opakovane sa brániť prostredníctvom poukazu na zmenu právnej kvalifikácie na výhodnejšiu, napr. na krádež aj s ohľadom na jej nižšiu trestnoprávnu sankciu.
Vychádzajúc z uvedeného poukáže príspevok na nedostatky súčasnej právnej úpravy vo svetle prípadov z aplikačnej praxe, a to nielen na podklade slovenskej, ale aj českej judikatúry. V tomto smere súčasne otvorí diskusiu vedúcu k myšlienke rozšírenia uplatnenia princípu
ultima ratio
v rade prvom, a v rade druhom poukáže na možnosť vytvorenia novej skutkovej podstaty na podklade zahraničných právnych poriadkov.
1. Stručne k aktuálnemu stavu páchania trestného činu lúpeže v Slovenskej republike a Českej republike
Štatistické údaje kriminality poukazujú na to, že na území Slovenskej republiky (aj SR) je možné od roku 2013 (v počte 505 odsúdených) s výnimkou roka 2018 pozorovať postupný pokles počtu odsúdených za analyzovaný trestný čin. Zaujímavou sa z tohto pohľadu však javí najmä skutočnosť, že z páchania trestného činu lúpeže sú v rozmedzí v 40 až 45 % odsúdení práve recidivisti. V roku 2020 bolo z celkového počtu odsúdených 141 recidivistov. Z pohľadu odsúdených osôb v Českej republike (aj ČR) je možné deklarovať oveľa viditeľnejšie znižovanie počtu odsúdených, čo rovnako súvisí s postupným znižovaním počtu páchaných trestných činov lúpeže. Vo vzťahu k vzájomnej komparácii výsledkov ako v Slovenskej republike, tak v Českej republike je potrebné uviesť, že aj s ohľadom na temer dvojnásobný počet obyvateľov v ČR je ich počet odsúdených rovnako dvojnásobne a miestami až trojnásobne vyšší než v SR, čo v niektorých prípadoch predznamenáva, že k páchaniu trestného činu lúpeže dochádza na území Českej republiky oveľa častejšie než na území Slovenskej republiky. Tento fakt potvrdzujú aj výsledky z roku 2020, v ktorých kontexte bolo za trestný čin lúpeže v Slovenskej republike odsúdených 296 osôb a v Českej republike 706 odsúdených osôb. V uvedenom roku bol na území ČR zaznamenaný aj pretrvávajúci pohyb členov zahraničných organizovaných skupín, ktorí vo viacerých štátoch Európy páchali sériové násilné trestné činy, a to najmä lúpeže v zlatníctvach alebo v rodinných domoch.
Určitou zaujímavosťou je skutočnosť, že trestný čin lúpeže páchajú s postupným nárastom už aj osoby vo veku od 14 do 15 rokov. Štatistická správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky dokonca v roku 2017 priniesla aj informáciu o osobách, ktoré ešte nie sú trestne zodpovedné. Špecifikom je, že oblasť páchateľov vo veku od 16 do 18 rokov v roku 2020 prevážila dovtedy najpočetnejšiu oblasť páchateľov vo veku od 22 do 30 rokov.
1)
Berúc do úvahy nedávne štatistické výsledky z roku 2021 je možné deklarovať, že pandémia COVID-19 žiadnym zásadným spôsobom neovplyvnila trend klesajúceho počtu odsúdených za trestný čin lúpeže na našom území. Toto konštatovanie však nemožno uviesť v spojení s Českou republikou.
2. Problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi
Napriek tomu, že právna úprava Slovenskej republiky reflektuje princíp
ultima ratio
s poukazom na ustanovenie
§ 10 ods. 2 TZ, je na mieste konštatovať, že v kontexte aplikačnej praxe sa jej využitie javí viac než nedostatočné. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že zá
