ZSP 55/2018
Dovolacie konanie
Právo na obhajobu
Včasnosť podania odvolania
čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 a 3 prím. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 40 ods. 1, § 370, § 373 ods. 1 Trestného poriadku
Zásada, že právo "na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, je nevyhnutným prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
Ústavný súd SR vo svojej judikatúre stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, z ktorej okrem iného vyplýva, že "v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd" (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07). Ústavný súd SR pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.
Nález
Ústavného súdu
SR, sp. zn.
I. ÚS 217/2013
- upravený pre publikačné účely.Z odôvodnenia:
Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením zo 17. apríla 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. G. (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") postupom Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tdo 51/2012 a jeho uznesením z 25. septembra 2012 (ďalej aj "napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu").
2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len "okresný súd") sp. zn. 2 T 344/2000 zo 7. decembra 2007 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie okresného súdu") bol uznaný za vinného z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (ďalej aj "TZ") účinného do 31. decembra 2005, za spáchanie ktorého mu bol uložený súhrny trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov nepodmienečne. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len "krajský súd") na odvolanie sťažovateľa zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom výroku o treste a svojím rozsudkom sp. zn. 2 To 10/2008 z 2. apríla 2009 (ďalej len "napadnuté rozhodnutie krajského súdu") vo vzťahu k sťažovateľovi rozhodol o uložení súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Sťažovateľ podal proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu prostredníctvom obhajcu dovolanie, ktoré následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 25. januára 2010 zobral späť. Okresný súd vzal túto skutočnosť na vedomie svojím uznesením z 20. októbra 2010. Sťažovateľ ďalším podaním z 1. apríla 2012 doručeným okresnému súdu 10. apríla 2012 podal opätovne dovolanie.
Následne mu okresný súd (na žiadosť sťažovateľa, pozn.) ustanovil advokáta pre účely dovolacieho konania, ktorý 11. júna 2012 doručil okresnému súdu dovolanie. Najvyšší súd SR svojím napadnutým rozhodnutím sťažovateľom podané dovolanie odmietol z dôvodu oneskorenosti jeho podania.
3. V podanej sťažnosti sťažovateľ nepovažoval za správny postup Najvyššieho súdu SR, ktorým ním podané dovolanie doručené okresnému súdu 10. apríla 2012, teda podané v zákonnom rámci plynutia trojročnej lehot