Príspevok analyzuje aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcu sa dočasného pozastavenia výkonu funkcie advokáta v prípade začatia jeho trestného stíhania. Cieľom príspevku je zamyslieť sa nad kvalitatívnymi požiadavkami kladenými na rozsah úvahy orgánu, ktorý o dočasnom pozastavení výkonu funkcie advokáta rozhoduje.
"Orgán rozhodujúci o pozastavení výkonu advokácie (žalovaná) musí v intenciách svojich kompetencií zvážiť, či pozastavenie advokácie sleduje legitímny cieľ, je v danej situácii racionálne a primerané (s ohľadom na mieru správnej úvahy a konkrétne skutkové okolnosti). V rámci svojho úsudku príslušný orgán - žalovaná preto musí posúdiť a rozumne odôvodniť, ako zvážila všetky konkrétne okolnosti prípadu v kontexte konfliktu medzi princípom nezávislosti advokácie a požiadavkami kladenými na bezúhonnosť, dôveryhodnosť a dobrú povesť advokáta a advokácie. Svoju rolu pritom nepochybne zohrávajú povaha skutku, z ktorého je advokát obvinený, zavinenie a skutkové okolnosti, za ktorých sa mal skutku dopustiť, štádium trestného konania, osoba advokáta a garancie, ktoré poskytuje, či záujmy klientov, ktorých advokát zastupuje, a iné podstatné okolnosti" (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25.apríla 2024, sp. zn. 8 Svk 15/2023, bod 66).
Konanie pred Krajským súdom v Bratislave
Predsedníctvo žalovanej Slovenskej advokátskej komory uznesením č. 21/8/2020 zo 16. júla 2020 podľa § 71 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o advokácii") pozastavilo žalobkyni, zapísanej v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, výkon advokácie. Uznesenie predsedníctva žalovanej bolo odôvodnené vydaním uznesenia z 9. marca 2020 o vznesení obvinenia žalobkyni za zločin zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z.Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TZ"). Po vyhodnotení všetkých dostupných informácií malo predsedníctvo žalovanej za to, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobkyňa ako advokátka komunikovala v živej veci s inými osobami (mimo účastníkov konania a s tretími osobami) a participovala (podľa skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia
"vypracovala"
) na vypracovaní rozsudkov alebo podkladov slúžiacich na ich vydanie. V postavení advokáta ide o hrubé porušenie povinnosti advokáta a advokátskej etiky, ktoré znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu a porušuje etické princípy výkonu povolania. Podľa predsedníctva žalovanej boli dané dôvody na pozastavenie výkonu advokácie žalobkyni.Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave domáhala preskúmania zákonnosti uvedeného uznesenia predsedníctva žalovanej o pozastavení výkonu advokácie žalobkyni (ďalej aj ako "napadnuté rozhodnutie"). Žalobkyňa poukázala na to, že § 8 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii zakladá výlučne fakultatívny dôvod, pre ktorý môže žalovaná rozhodnúť o pozastavení výkonu advokácie fyzickej osobe (advokátovi), pre ktorého aplikáciu zákon o advokácii, ale ani samotné interné predpisy žalovanej neustanovujú dôvody a postup. Je preto výlučne viazaný na správnu úvahu žalovanej, ktorá tak musí byť dostatočne odôvodnená, a jej aplikácii musí predchádzať riadne a náležité zistenie skutkového stavu veci. Rozhodnutie žalovanej je podľa žalobkyne nezákonné, keďže je svojvoľné, nepreskúmateľné. Žalovaná správnu úvahu, ktorá jediná bola základom pre vydanie rozhodnutia, dostatočne neodôvodnila. Žalovaná neúplne zistila skutkový stav a nesprávne právne vec posúdila. Žalovaná uviedla, že pri svojom rozhodovaní primárne zohľadňovala, či ide o skutok, ktorý súvisí s výkonom advokácie, a či trestné stíhanie advokáta môže znižovať dôstojnosť advokátskeho stavu a dobrého mena advokáta/advokácie. Žalobkyňa je zapísaná v zozname advokátov od 1. januára 2008, nikdy nebola disciplinárne stíhaná a nebola jej uložená žiadna sankcia za porušenie predpisov žalovanej, avšak žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa nie je dôveryhodná, nie s prihliadnutím na konanie žalobkyne, ktoré ani dostatočne nevyhodnotila, ale s prihliadnutím na nepodložené mediálne správy, ktorých pravdivosť bola spochybnená aj v samotnom disciplinárnom konaní vedenom voči žalobkyni, o ktorého priebehu mala (a musela mať) žalovaná v čase vydania rozhodnutia vedomosť. Žalovaná teda žiadnym spôsobom nereflektovala na odbornú povesť žalobkyne a na jej bezúhonnosť, či už z hľadiska civilného života, alebo pracovného života (výkonu advokácie).
Tvrdenie žalovanej, že zohľadnila vecné dôkazy a prípadne charakter a dôveryhodnosť svedkov, je nepravdivé, pričom žalovaná vo svojom rozhodnutí vôbec nevzhliadla listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou disciplinárneho spisu. Podľa žalovanej už len samotné podozrenie zo spáchania takéhoto konania advokáta znížilo dôstojnosť stavu a vnímanie advokátskeho stavu vo vzťahu k verejnosti. Z uvedeného vyplýva, že jedinými skutočnosťami, pre ktoré bolo voči žalobkyni rozhodnuté o pozastavení výkonu advokácie, je iba samotná skutočnosť, že jej bolo vznesené obvinenie. Žalovaná však nemala prijaté žiadne interné kritériá, na základe ktorých by postupovala v týchto rovnakých prípadoch tak, aby nedošlo k ničím