LACIAK, O.: Ochrana advokátskeho tajomstva pri prehliadke advokátskej kancelárie; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1333 - 1343.
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Ide o mlčanlivosť ustanovenú zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, teda zákonom chránenú informáciu.
1)
Výnimka sa pripúšťa iba vtedy, ak osobitný predpis na úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Povinnosť mlčanlivosti sa netýka prirodzene ani notorických, bagateľných či verejne známych skutočností.
2)
V prípade takýchto informácií už nie je potrebné zabrániť ich zverejneniu aj napriek skutočnosti, že sú tieto informácie spôsobilé spôsobiť ujmu klientovi. Zachovávať mlčanlivosť zo strany advokáta spočíva v zákaze použitia dôverných informácií v rámci poskytovania právnych služieb v neprospech klienta alebo ich použitia v prospech tretej strany, ako aj v zákaze ich zverejnenia, v dôsledku čoho môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov.
3)
O existencii ochrany advokátskeho tajomstva, resp. povinnosti mlčanlivosti advokáta, v právnych poriadkoch demokratických štátov nie je pochybnosť. Sporná v aplikačnej praxi býva interpretácia ochrany a nedotknuteľnosti zákonom chránenej informácie, ktorú má advokát k dispozícii od klienta, alebo je obsahom komunikácie medzi advokátom a klientom, ale tvorí samotnú podstatu právnej služby poskytovanej advokátom klientovi. Povinnosť mlčanlivosti sa nepremlčiava, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo zániku (právnická osoba). Povinnosť mlčanlivosti advokáta pretrváva aj vtedy, ak advokát má pozastavený výkon advokácie alebo ju prestal vykonávať. Nezáleží pritom na spôsobe a forme, akým klient advokátovi skutočnosti tvoriace predmet advokátskeho tajomstva poskytol, pretože ústna, písomná či elektronická forma požívajú rovnakú mieru ochrany, čo reflektuje aj Rada advokátskych komôr Európy (Council of Bars and Law Societies of Europe - CCBE).
4)
V tejto súvislosti je na mieste uviesť aj náhľad na povinnosť mlčanlivosti Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý v rozsudku z 8. decembra 2022 vo veci C-694/20 konštatoval, že článok 7 Charty základných práv Európskej únie nevyhnutne garantuje dôvernosť právneho poradenstva, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Okrem výnimočných prípadov klient musí legitímne očakávať, že advokát bez jeho súhlasu nikomu nesprístupní informáciu o tom, že sa s ním radil. Povinnosť uložená advokátovi informovať ostatných zapojených sprostredkovateľov o uskutočnenom právnom poradenstve porušuje právo na rešpektovanie dôvernej komunikácie s jeho klientom v zmysle článku 7 Charty základných práv Európskej únie. Vo svojom rozsudku Súdny dvor Európskej únie na úvod pripomenul, že článok 7 Charty základných práv Európskej únie chráni dôvernosť akejkoľvek korešpondencie medzi jednotlivcami a priznáva posilnenú ochranu komunikácii medzi advokátmi a klientami. Táto osobitná ochrana profesijného tajomstva je odôvodnená skutočnosťou, že advokátom je zverená základná úloha v demokratickej spoločnosti, a to obrana osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Táto úloha si vyžaduje, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mala možnosť obrátiť sa slobodne na svojho advokáta, čo je uznané vo všetkých členských štátoch. Profesijné tajomstvo sa vzťahuje na právne poradenstvo, a to tak vo vzťahu k jeho obsahu, ako aj k jeho existencii. Okrem výnimočných situácií môžu klienti legitímne očakávať, že advokát bez ich súhlasu nesprístupní nikomu informáciu o tom, že sa s ním radil.
5)
Najkritickejšia interpretácia nedotknuteľnosti a ochrany zákonom chránenej informácie, tiež často označovanej ako advokátske tajomstvo, je zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a to spravidla pri dvoch procesných úkonoch - pri výsluchu advokáta a najčastejšie v rámci prehliadky advokátskej kancelárie.
6)
Na jednej strane možno porozumieť tomu, že informácie podliehajúce advokátskemu tajomstvu sú pre orgány činné atraktívne, no na druhej strane nerešpektovanie povinnosti mlčanlivosti advokáta, resp. zákonnej ochrany takýchto informácií, by predstavovalo porušenie nielen zákona, ale aj princípov, prvkov právneho štátu, napríklad: princípu právnej istoty, legality, zákazu svojvôle i predchádzanie zneužitiu právomoci.
7)
8)