System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické
členenie).
JUDr.
Marek
Kordík
interný doktorand, Právnická fakulta UK, Katedra Trestného práva, kriminológie a
kriminalistiky, Bratislava.
KORDÍK, M.: Systém trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).
Právny obzor, 91, 2008, č. 6, s. 535 - 547.
Amor sa vo svojom článku zaoberá iným teoretickým členením trestného práva, než je
rozdelenie na právo hmotné a právo procesné. Svoje závery sa usiluje podporiť názormi popredných
zahraničných i slovenských právnych teoretikov. Pri skúmaní uvedeného problému formuluje nové
subsystémy, ktoré sú interdisciplinárneho charakteru a opúšťajú tradičné delenie na procesnú a
hmotnú časť.
I. Úvod
V súčasnej dobe sa trestne právo ako celkové odvetvie člení na trestné právo hmotné a
trestné právo procesné.1)
Trestné právo hmotné možno členiť na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť v sebe
zahŕňa základy trestnej zodpovednosti, problematiku sankcií, ochranných opatrení, ako i ďalšie
špecifiká.
Trestné právo procesné možno členiť "pracovne" taktiež na všeobecnú časť a osobitnú časť,
kde všeobecná časť je tvorená zásadami trestného konania, problematikou dokazovania, zaisťovacími
inštitútmi zaistenia osoby a veci pre účely trestného konania a rozhodnutiami, zatiaľ čo osobitná
časť je tvorená jednotlivými štádiami trestného konania.2)
Takto je trestné právo členené i propedeuticky pre potreby učiteľsko-študentskej obce.
Uvedené členenie je dostatočné, avšak nieje možné sa pri jeho aplikácii ubrániť určitému
zjednodušeniu, ktoré tkvie v podraďovaní určitých, pododvelví pod určitú časť trestného práva ako
právneho odvetvia, ktoré by inak mali byť posudzované samostatne, resp. mohli byť posudzované
samostatne, a tak by i mali, či mohli byť prezentované. V praxi polom niekedy možno badať odtrhnutie
a odčlenenie procesných tém od ich väzby na otázky hmotné, a naopak. Účelom tejto práce je zamerať
pozornosť na alternatívne rozdelenie noriem trestného práva nie podľa klasického kľúča, ale
postupovať viac v zmysle hľadania spoločných znakov, čŕt, vnútornej previazanosti a logickej
následnosti, ktoré by sa mohli pretaviť napríklad do delenia tak, ako je uvedené ďalej. Uvedené
delenie má svojich zástancov, ktorí odôvodňujú spomínané delenie práve už spomínanými
atribútmi.
Trestné právo procesné je systematicky členené viac menej v zhode so systematikou
Trestného poriadku.3) Prof.
Husár uvádza, že
" Trestné právo procesné je odvetvie práva, ktoré chráni pred trestnými činmi
práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie
Slovenskej republiky tým, že upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, prípadne aj iných
osôb zúčastnených na trestnom konaní pri zisťovaní trestných činov, pri rozhodovaní o nich, pri
výkone rozhodnutia a pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej činnosti. Trestné právo procesné
zároveň upravuje aj vzájomné procesné vzťahy týchto orgánov a
osôb."
4)Táto rozsiahla a všeobecná definícia trestného práva procesného v sebe zahŕňa hneď
niekoľko samostatných pododvetví, ktoré svojou povahou presahujú členenie na trestné právo hmotné a
trestné právo procesné. Je namieste otázka, či toto systematické delenie v dnešnej dobe postačuje,
resp. či postačuje delenie trestného práva procesného na jeho jednotlivé podkapitoly bez toho, aby
sa im z hľadiska systematiky venovala hlbšia pozornosť. Akademik Knapp k uvedenému dodáva
" Tieto
dva subsystémy (pozn.: hmotné právo a procesné právo) síce nie sú komplementárne, t.j. nevyčerpávajú
bezo zbytku všetky normy určitého právneho systému, ale pre triedenie práva majú elementárny význam.
"
5)Ďalšie členenie, resp. rozdelenie noriem v rámci trestného práva sa tak javí ako
prospešné, aspoň vo vzťahu k teoretickej báze. Jednotlivé inštitúty totiž vo väčšine prípadov
presahujú oblasť hmotného práva či oblasť procesného práva, typickým príkladom je pojem trest, ktorý
je ústredným pojmom celého trestného práva.
Dalším dokladom môže byť otázka dokazovania ako číreho procesného postupu, avšak vždy a v
konečnom vzťahu k trestnému činu, skutkovej podstate trestného činu, poľahčujúcim a priťažujúeim
ok