System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).

Vydáno: 33 minút čítania
System trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie).
JUDr.
Marek
Kordík
interný doktorand, Právnická fakulta UK, Katedra Trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, Bratislava.
KORDÍK, M.: Systém trestného práva a jeho štruktúra (teoretické členenie). Právny obzor, 91, 2008, č. 6, s. 535 - 547.
Amor sa vo svojom článku zaoberá iným teoretickým členením trestného práva, než je rozdelenie na právo hmotné a právo procesné. Svoje závery sa usiluje podporiť názormi popredných zahraničných i slovenských právnych teoretikov. Pri skúmaní uvedeného problému formuluje nové subsystémy, ktoré sú interdisciplinárneho charakteru a opúšťajú tradičné delenie na procesnú a hmotnú časť.
I. Úvod
V súčasnej dobe sa trestne právo ako celkové odvetvie člení na trestné právo hmotné a trestné právo procesné.1)
Trestné právo hmotné možno členiť na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť v sebe zahŕňa základy trestnej zodpovednosti, problematiku sankcií, ochranných opatrení, ako i ďalšie špecifiká.
Trestné právo procesné možno členiť "pracovne" taktiež na všeobecnú časť a osobitnú časť, kde všeobecná časť je tvorená zásadami trestného konania, problematikou dokazovania, zaisťovacími inštitútmi zaistenia osoby a veci pre účely trestného konania a rozhodnutiami, zatiaľ čo osobitná časť je tvorená jednotlivými štádiami trestného konania.2)
Takto je trestné právo členené i propedeuticky pre potreby učiteľsko-študentskej obce. Uvedené členenie je dostatočné, avšak nieje možné sa pri jeho aplikácii ubrániť určitému zjednodušeniu, ktoré tkvie v podraďovaní určitých, pododvelví pod určitú časť trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré by inak mali byť posudzované samostatne, resp. mohli byť posudzované samostatne, a tak by i mali, či mohli byť prezentované. V praxi polom niekedy možno badať odtrhnutie a odčlenenie procesných tém od ich väzby na otázky hmotné, a naopak. Účelom tejto práce je zamerať pozornosť na alternatívne rozdelenie noriem trestného práva nie podľa klasického kľúča, ale postupovať viac v zmysle hľadania spoločných znakov, čŕt, vnútornej previazanosti a logickej následnosti, ktoré by sa mohli pretaviť napríklad do delenia tak, ako je uvedené ďalej. Uvedené delenie má svojich zástancov, ktorí odôvodňujú spomínané delenie práve už spomínanými atribútmi.
Trestné právo procesné je systematicky členené viac menej v zhode so systematikou Trestného poriadku.3) Prof. Husár uvádza, že
" Trestné právo procesné je odvetvie práva, ktoré chráni pred trestnými činmi práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky tým, že upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní pri zisťovaní trestných činov, pri rozhodovaní o nich, pri výkone rozhodnutia a pri predchádzaní a zamedzovaní trestnej činnosti. Trestné právo procesné zároveň upravuje aj vzájomné procesné vzťahy týchto orgánov a osôb."
4)
Táto rozsiahla a všeobecná definícia trestného práva procesného v sebe zahŕňa hneď niekoľko samostatných pododvetví, ktoré svojou povahou presahujú členenie na trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Je namieste otázka, či toto systematické delenie v dnešnej dobe postačuje, resp. či postačuje delenie trestného práva procesného na jeho jednotlivé podkapitoly bez toho, aby sa im z hľadiska systematiky venovala hlbšia pozornosť. Akademik Knapp k uvedenému dodáva
" Tieto dva subsystémy (pozn.: hmotné právo a procesné právo) síce nie sú komplementárne, t.j. nevyčerpávajú bezo zbytku všetky normy určitého právneho systému, ale pre triedenie práva majú elementárny význam. "
5)
Ďalšie členenie, resp. rozdelenie noriem v rámci trestného práva sa tak javí ako prospešné, aspoň vo vzťahu k teoretickej báze. Jednotlivé inštitúty totiž vo väčšine prípadov presahujú oblasť hmotného práva či oblasť procesného práva, typickým príkladom je pojem trest, ktorý je ústredným pojmom celého trestného práva.
Dalším dokladom môže byť otázka dokazovania ako číreho procesného postupu, avšak vždy a v konečnom vzťahu k trestnému činu, skutkovej podstate trestného činu, poľahčujúcim a priťažujúeim ok