Uplatňovanie zásady ne his in idem.

Autor sa v článku zaoberá chápaním zásady nie dvakrát o tej istej veci - v právnom poriadku Československa a právnom poriadku Slovenskej republiky a jej postavením a významom ako jednej zo základných zásad Trestného poriadku. Následne porovnáva právne úpravy tejto zásady v iných krajinách a právnych systémoch, ako aj v medzinárodných dokumentoch. Zaoberá sa širším rozsahom výkladu tejto zásady v judikatuře Európskeho súdu pre ľudské práva. V samostatnej časti opisuje nové smery rozširovania uplatnenia tejto zásady v rámci integračných procesov prebiehajúcich v Európskej únii ako súčasť jednotnej justičnej a policajnej politiky členských štátov Európskej únie. Tieto tendencie dávajú zásade medzinárodnú platnosť.

Základnými zásadami trestného konania rozumieme vedúce právne idey, ktorým toto vedúce postavenie priznáva zákon. Predstavujú základ, na ktorom je vybudovaná organizácia trestného konania. Bez ich znalosti nemožno pochopiť podstatu trestného konania, význam jednotlivých inštitútov a štádií. Bez pochopenia významu a zásad trestného konania, ich zmyslu a podstaty nemožno porozumieť jednotlivým ustanoveniam Trestného poriadku a správne ich aplikovať v praxi. Základné zásady odzrkadľujú stupeň demokratizmu, ktorý sa v právnom štáte dosiahol na úseku trestného procesu.¹⁾

Konštrukcia postavenia štátu v trestnom procese zaväzuje štát plniť dve antagonistické úlohy. Najednej strane je tu požiadavka chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických a právnických osôb, záujmy spoločnosti a ústavné zriadenie Slovenskej republiky, na druhej strane je tu požiadavka rešpektovať osobnosť, základné práva a slobody každého občana, ako aj právnických osôb, aj pokiaľ ide osobu obvineného. Táto skutočnosť je zvýraznená v Trestnom poriadku:²⁾ "Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb."

Pre zachovanie demokratizmu a charakteru právneho štátu je nevyhnutné dodržiavať základné ľudské práva obsiahnuté v medzinárodných dokumentoch ako napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Najdôležitejšími predpismi, ktoré upravujú túto oblasť vo vnútroštátnom práve, sú Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd. Právna úprava základných zásad trestného konania je zvýraznená v § 2 Trestného poriadku. Podstatou zásady je zachovanie právnej istoty obžalovaného. Osoba trestne stíhaná za konkrétny skutok, ak bolo v danej veci právoplatne meritórne rozhodnuté, nemôže byť v právnom štáte za ten istý skutok opätovne trestne stíhaná. Výnimkou uplatnenia tejto zásady je použitie mimoriadnych opravných prostriedkov.

Táto zásada bola vo vnútroštátnom právnom poriadku prvýkrát konkretizovaná Listinou základných práv a slobôd:³⁾ "Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom." Obdobnú úpravu obsahuje Ústava Slovenskej republiky.⁴⁾

Pôvodný trestný poriadok,⁵⁾ i keď rešpektoval túto zásadu, nekonkretizoval ju ako základnú zásadu trestného konania. Platný Trestný