Odpočúvanie a ďalšie spôsoby tajného sledovania osôb a ich komunikácie sú bezpochyby užitočným nástrojom pri zisťovaní trestnej činnosti a ochrane národnej bezpečnosti. Dôsledná ochrana ľudských práv a základných slobôd si však vyžaduje existenciu primeraných záruk proti zneužitiu opatrení zameraných na sledovanie osôb. Judikatúra ESĽP v Štrasburgu môže slúžiť vnútroštátnym orgánom ako návod pri určovaní mantinelov vnútroštátneho právneho rámca pre túto oblasť, aj pri jeho aplikácii. Osobitne preto, že práve tento medzinárodný súdny orgán vo svojej judikatúre vytvoril viacero požiadaviek predovšetkým na kvalitu právnej úpravy umožňujúcej používanie takýchto opatrení. Tento text nemá ambíciu poskytnúť vyčerpávajúci rozbor judikatúry ESĽP v danej oblasti, ale načrtnúť aktuálne tendencie v rozhodovacej činnosti tohto medzinárodného súdneho orgánu.1)
Sledovanie použitím informačno-technických prostriedkov z pohľadu ESĽP (1.)
Vydáno:
25 minút čítania
Systematický zber a uchovávanie údajov o osobách považujeme za zásah do súkromia týchto osôb. Z tohto všeobecne uznávaného právneho princípu vychádza tak rozhodovacia činnosť ESĽP (ďalej len "Súd"), ako aj rozhodovacia činnosť vnútroštátnych súdov najvyšších inštancií. Taký zásah do práv spadá pod článok 8 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"), ktorý zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. V zmysle tohto textu2), konkrétne druhého odseku, môže štátny orgán zasahovať do výkonu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie iba vtedy, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej či verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Súd vo svojej rozhodovacej činnosti v zásade nerobí rozdiel medzi spôsobmi tajného sledovania osôb a k získavaniu a uchovávaniu údajov pristupuje vo všeobecnosti rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či ide o odpočúvanie telefonických hovorov, priestorové odpočúvania, monitorovanie elektronickej komunikácie, alebo získavanie záznamov o uskutočnenej telefonickej prevádzke. Aj pri posudzovaní sporného zásahu do práv nie je podstatné, či sa sťažuje osoba, voči ktorej bolo použitie sledovacích zariadení nariadené, alebo druhý z účastníkov komunikácie, teda osoba, ktorá so sledovanou osobou telefonovala alebo inak komunikovala.
Pri posudzovaní prípadov týkajúcich sa odpočúvania a použitia iných opatrení na sledovanie osôb kladie Súd osobitný dôraz na dodržanie zásady legality, teda na to, aby bolo použitie sledovacích opatrení v súlade so zákonom. V zmysle ustálenej judikatúry Súdu táto podmienka implicitne obsahuje požiadavku, aby príslušný vnútroštátny právny predpis, predstavujúci zákonný základ pre opatrenia zasahujúce do súkromia osôb, bol dostatočne prístupný dotknutej osobe, aby táto mohla predvídať dôsledky jeho aplikácie, a aby bol zlučiteľný s princípom právneho štátu, čo kladie dôraz na jeho kvalitu. Požiadavka právnej predvídateľnosti osobi