Predkladaným príspevkom jeho autori analyzujú pomer špeciality medzi ustanovením § 117 a § 114 Trestného poriadku v tom kontexte, či je použitie informačno-technických prostriedkov (ďalej len "ITP") agentom v obydlí možné bez vydania osobitného, (ďalšieho) príkazu podľa § 114 Trestného poriadku. Predmetný príspevok je pokračovaním skôr publikovaných článkov.
With then presented contribution, its authors analyse the ratio of specialization between the provisions of § 117 and § 114 of the Criminal Code in the context of whether the use of information and technical means (hereinafter referred to as ,,ITP”) by an agent in a dwelling is possible without issuing a special, (further) order according to § 114 of the Criminal Code order. The article in question is a continuation of previously published articles.
MARR, S. – ČENTÉŠ, J.: Je použitie informačno-technických prostriedkov agentom v obydlí podmienené vydaním osobitného (ďalšieho) príkazu?; Justičná revue, 77, 2025, č. 2, s. 151 – 161.
Kľúčové slová: agent, informačno-technické prostriedky, určenie pomeru špeciality medzi § 117 a § 114 Trestného poriadku.
Key words: agent, means of operative-search activity, determination of the specialty ratio between § 117 and § 114 of the Criminal Code.
Právne predpisy/legislation: Charta základných práv Európskej únie, Ú. v. EÚ pod č. 2007/C 303/01; Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore; zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
1 Úvod
V nadväznosti na naše predchádzajúce články
1)
k použitiu informačno-technických prostriedkov (ďalej len "ITP") agentom sa zaoberáme problematikou požitia ITP (agentom) v obydlí bez vydania príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa
§ 114 Trestného poriadku, eventuálne glosovaním situácií, v ktorých je kombinácia trestno-procesných inštitútov normatívne ustanovených v
§ 117 a
§ 114 Trestného poriadku žiaduca a niekedy doslovne aj nevyhnutná.
V tejto spojitosti odlišujeme dve situácie, ktorými sú:
a)
zásahy do základných práv a slobôd v trestnom konaní,
b)
použitie agenta v trestnom konaní.
Ad a) Pri zásahoch do základných práv a slobôd jednotlivca v trestnom konaní je rešpektovaný právny názor, podľa ktorého v prípade, ak je možný zásah do týchto práv viacerými inštitútmi, platí zásada, že prioritu má ten inštitút, ktorý je najmenej invazívny a najproporcionálnejší. Povedané inak, aplikuje sa ten inštitút, ktorý je spôsobilý dosiahnuť stanovený cieľ v čo možno najmenšej miere zásahu do základných ľudských práv a slobôd, garantovaných medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a vnútroštátnym právom. Uvedené tvrdenie podporujeme
judikátom č. R 47/2017
, podľa ktorého:
"procesné inštitúty
Trestného poriadku, zamerané na získavanie dôkazov na účel ich následného vykonania, sa vo vzťahu ku konkrétnemu dôkazu nekumulujú, ak to nie je vzhľadom na povahu veci procesne nevyhnutné."
"
Treba zdôrazniť, že v oblasti ľudských práv a slobôd v
Ústave Slovenskej republiky (ďalej len "
Ústava") sa uplatňuje princíp priority medzinárodných noriem zakotvených v medzinárodných zmluvách."
3)
"Tým, že občianske práva a slobody sa upravujú v ústavách jednotlivých štátov, odlišujú sa od ostatných práv a slobôd, ktoré sú upravené v právnych predpisoch nižšej právnej sily
"
4)
; z uvedeného dôvodu sa označujú ako základné, prípadne tiež ako ústavné práva.
V reakcii na prioritu (prednosť) medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnou právnou úpravou, vrátane
Ústavy, poukazujeme nielen na
čl. 7 ods. 5 Ústavy, ale rovnako na
čl. 7 ods. 2 Ústavy, z ktorého vyplýva, že
"... právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky
"
5)
, čo podporujeme
