HALAS, N.: K použitiu inštitútu agenta v kyberpriestore; Justičná revue, 74, 2022, č. 12, s. 1458 – 1467.
In the article author deals with the institution of the agent in criminal proceedings and its use in cyberspace for the purpose of disclosing, detection or identifying offenders of crimes. Author discusses the institute in question from the point of view of Slovak legislation, also with reference to the extensive amendment to the Criminal Code being prepared. Next, he discusses the possible methods of its use in cyberspace and, in the end, presents a case study connected with its use abroad.
Kľúčové slová: agent, kyberpriestor, metódy, trestná činnosť.
Keywords: agent, cyberspace, methods, criminal activity.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, Dohovor o počítačovej kriminalite, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Úvod
Za posledné roky došlo k nárastu trestných činov páchaných vo virtuálnom priestore a k presunu trestnej činnosti z "fyzického" do "digitálneho" sveta, a to najmä v období pandémie ochorenia COVID-19, kedy sa vo veľkej miere začala využívať možnosť "homeofficu", teda práca z pohodlia domova s použitím počítača a internetu. Tradičné aktivity páchateľov v oblasti trestnej činnosti rýchlo využili spoločenskú zraniteľnosť, pretože mnohí ľudia a podniky v tomto období hľadali informácie a možnosti pomoci online. Europol
1)
v období pandémie v roku 2020 pozorne sledoval celý vývoj a zdieľal svoje zistenia prostredníctvom častých strategických správ, pričom zaznamenal nárast podvodov spojených s využitím počítačového systému.
2)
S takýmto presunom trestnej činnosti sa o to viac sťažilo jej dokazovanie.
Otázku dokazovania trestnej činnosti v online sfére a s ňou spojenej počítačovej kriminality riešila aj Rada Európskej únie a to už koncom roka 2015, kedy Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV)
3)
iniciovala proces úvah o účinnom trestnom súdnictve v digitálnom veku, pričom došla k záveru, že počítačová kriminalita sa stáva agresívnejšou a konfrontačnou, pričom zahŕňa mimoriadne rozmanitú škálu kriminálnych aktivít vrátane tradičných trestných činov, ktoré zanechávajú digitálne stopy. Tento prístup vyvíjania tlaku na jednotlivcov a podniky svedčí o zmenách v profile kyberzločincov ako páchateľov, čo naznačuje aj zapojenie organizovaného zločinu do tohto druhu kriminality.
4)
Zapojenie organizovaného zločinu si tak môže vyžadovať začlenenie jednotlivca do ich štruktúr a to na účely odhaľovania a zisťovania takejto trestnej činnosti. V tomto článku si rozoberieme inštitút agenta do miery potrebnej na naše účely a možnosti jeho použitia v kyberpriestore, a zároveň si priblížime metódy možného odhaľovania a zisťovania trestnej činnosti spojenej s kyberpriestorom.
1 Právna úprava inštitútu agenta v trestnom konaní
Inštitút agenta bol do nášho právneho poriadku zavedený ešte pred účinnosťou zákona č.
301/2005 Z.z. a to zákonom č.
247/1994 Z. z., ktorým sa novelizoval vtedy účinný zákon č.
141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (
trestný poriadok), pričom k jeho použitiu malo dochádzať najmä v boji s organizovanou trestnou činnosťou, ktorá v období jeho prijatia zažívala svoj rozmach. Význam inštitútu agenta postupne narastal a preto z uvedeného dôvodu s jeho použitím následne počítal aj zákon č.
