V článku autor reflektuje na najčastejšie pochybenia policajtov „prvého kontaktu“, policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní a operatívnych pracovníkov vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, pričom hĺbavo analyzuje relevantné právne aspekty imanentné právnej úprave z hľadiska de lege lata a poukazuje na jej značné nedostatky identifikované aplikačnou praxou, ktoré následne podrobuje kritike, vyjadruje k nim svoje subjektívne právne názory a ponúka návrhy de lege ferenda.
In this article, its author reflects on the most common mistakes of the “first contact“ police, police officers in the position of a criminal body and operatives in relation to drug activity, while thoroughly analysing the relevant legal aspects of immanent legal regulation from the point of view of de lege lata and points to its significant short comings identified by application practice, which subsequently subjects itself to criticism, expresses its subjective legal opinions and offers a proposal de lege ferenda.
MARR, S.: Najčastejšie pochybenia policajtov v kontexte drogovej trestnej činnosti a aktuálne problémy aplikačnej praxe; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 796 – 808.
Kľúčové slová: drogová trestná činnosť, najčastejšie pochybenia policajtov, vybrané problémy aplikačnej praxe.
Key words: drug crime, the most commonmistakes made by police officers, selected problems of application practice.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/ 2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.
Úvod
"K významovo nepochybne markantnej téme
"
1)
, ktorej odborná, ako aj laická verejnosť venuje zvýšenú pozornosť, nepopierateľne patrí problematika drogovej trestnej činnosti, o čom svedčí početná spisba uznávaných právnych autorít reflektujúcich na predmetnú problematiku, ako i množstvo projektov v gescii rôznych agentúr, ako napríklad APVV, VEGA, KEGA a podobne.
Je preto nesporné, že drogová trestná činnosť
"nie je terra incognita"
2)
. V platnej a účinnej legislatíve Slovenskej republiky však nemožno nájsť
expressis verbis
vymedzený pojem "droga", a to aj napriek tomu, že tento pojmový znak je zákonodarcom použitý v eminentnom hmotno-právnom predpise,
"konkrétne v zákonnom ustanovení
§ 135 TZ, ktorý vymedzuje prechovávanie drog pre vlastnú potrebu"
. Uvedené možno preto označiť za jeden z mnoho, v anotácií tohto príspevku predznamenaných nedostatkov, ktorým budeme venovať svoju pozornosť v druhej časti tohto článku.
Zároveň obraciame svoju pozornosť smerom k dvom kategóriám policajtov, u ktorých aplikačná prax identifikovala postup
contra legem.
Inými slovami, na policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní s poukazom najmä na ustanovenie
§ 10 ods. 7 písm. a) až písm. h) Trestného poriadku, ako aj s poukazom na
odseky 8 a
9 už uvedeného ustanovenia av neposlednom rade na policajtov nemajúcich postavenie orgánu činného v trestnom konaní s akcentáciou policajtov "prvého kontaktu" vo vzťahu k nimi vykonávaným úkonom podľa osobitného právneho predpisu a ich "nepoužiteľnosti" v trestnom konaní, pričom na tomto mieste taktiež reflektujeme na pochybenia operatívnych pracovníkov, služobne zaradených spravidla v štruktúrach Okresných riaditeľstiev Policajného zboru.
V ďalšej časti analyzujeme medzerovitosť samotnej právnej úpravy, atotakvo vzťahu kabsentujúcemu terminologickému vymedzeniu elementárnej pojmológie, ako aj v samotnej klasifikácii omamných a psychotropných látok podľa príloh osobitného právneho predpisu a s tým
per analogiam
spojeným problémom aplikačnej praxe pri posudzovaní:
- pozmenených chemických vzorcov "drog", motivované cieľom ich "vylepšenia" tak, aby obsahovali dostatok tej-ktorej účinnej látky na vyvolanie "želaného" stavu, a zároveň nemohli byť označené za drogy nachádzajúce sa v taxatívnom výpočte zákona číslo
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (ďalej len "
zákon o OPL"), čo logicky súvisí so snahou vyhnúť sa trestnoprávnym konzekvenciám,
- doposiaľ nepoznaných cudzokrajných drog,
- novo vyvíjaných syntetických drog,
- pri určovaní množstva obvykle jednorazovej dávky,
- pri rozlíšení drogových trestných činov.
1 Najčastejšie pochybenia policajtov "prvého kontaktu"
Normotvorca implementovaním osobitných zmocňovacích inštitútov umožnil aj policajným orgánom nemajúcim postavenie orgánu činného v trestnom konaní pre potreby plnenia ich úloh vyplývajúcich zo zákonov upravujúcich ich postavenie (príkladmo možno spomenúť
zákon o Policajnom zborea zákon o Vojenskej polícii) vykonávať niektoré úkony, pričom v praxi práve aplikovanie niektorých z nich nemožno považovať za konanie
lege artis
.
