Autori v článku reflektujú na nedávnu novelu trestnoprávnych kódexov, ktorá sa dotkla tak zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ako aj zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zaviedla výrazné zmeny v dotknutých právnych predpisoch. Napriek uvedenej skutočnosti však prijatá právna úprava očakávaným spôsobom nezohľadnila dlhodobo prebiehajúcu diskusiu ohľadom problematiky tzv. "agenta provokatéra".
In the article, the authors discuss the recent amendment of the criminal law codes, which affected Act No. 300/2005 Coll. the Criminal Act, as well as Act No. 301/2005 Coll. the Criminal Code and introduced significant changes in the relevant legislation. However, despite the above mentioned, the adopted legislation did not take into account the long-running debate regarding the issue of the so-called “agent provocateur” in the expected way.
ILKOVÁ, M. – MIHÓK, M.: Agent provokatér v kontexte novely trestných kódexov; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1099 – 1112.
Kľúčové slová: agent provokatér, trestné kódexy, policajná provokácia.
Key words: agent provocateur, criminal law codes, police provocation.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon č. 457/2003 Z. z.
Úvod
Návrh zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákonv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol v zmysle dôvodovej správy vypracovaný s ohľadom na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027, v ktorom sa vláda zaviazala ku komplexnému vyhodnoteniu trestných kódexov s cieľom priblížiť slovenské trestné právo k európskym trendom a najvyspelejším trestným politikám krajín Európskej únie.
1)
Prijaté zmeny sa dotkli oboch trestnoprávnych kódexov, zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ako aj zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, a boli podrobené rozsiahlej verejnej diskusii. V predkladanom článku sa autori podrobnejšie zameriavajú na to, ako sa predmetná novela dotkla inštitútu agenta, najmä s ohľadom na problematiku prípustnosti, resp. neprípustnosti tzv. agenta provokatéra.
1 Inštitút agenta
Inštitút agenta bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený zákonom č. 247/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, a to predovšetkým v reakcii na vtedajšiu spoločenskú situáciu, spojenú s neúmerným nárastom trestnej činnosti vyznačujúcej sa násilím, vysokou organizovanosťou, týkajúcej sa tiež daňových únikov a korupcie. Ustanovenia vzťahujúce sa na tento inštitút prešli od jeho zavedenia prirodzeným vývojom - zmeny sa týkali najmä vymedzenia trestných činov, pri ktorých zákon umožňuje využitie agenta, ustálenia okruhu orgánov, ktorým zákonodarca zveril oprávnenie vydať príkaz na jeho použitie, a taktiež často diskutovanej možnosti iniciatívneho navádzania na spáchanie trestného činu v prípade korupcie, ktorú priniesla novela trestno-procesného kódexu v podobe zákona č. 457/2003 Z. z., a ktorá sa v takmer nezmenenej podobe implementovala aj do súčasnej právnej úpravy.
2)
Práve koncepciu agenta provokatéra možno označiť za značne rozporuplnú - v celosvetovom meradle, až na malé výnimky; odborná verejnosť zaujíma k predmetnému inštitútu vyhranené až odmietavé stanovisko, dokonca ho označuje za prostriedok
contra legem
. Napriek uvedenému je tento inštitút v slovenskom právnom systéme aj v súčasnosti realitou.
3)
Filozofia plnenia úlohy agenta v slovenskom trestnom práve vychádza z predpokladu, že agent má pôsobením v utajení preniknúť do kriminálneho prostredia na účely získania trestnoprávne relevantných informácií - takto zabezpečené informácie nemusia mať len priamy dôkazný význam v tej-ktorej trestnej veci, ktorá sa s využitím agenta spája, ale môžu vhodným spôsobom nasmerovať objasňovaciu činnosť polície, resp. procesnú činnosť orgánov činných v trestnom konaní
4)
. Agent tak predstavuje zásadný, ak nie až jeden z najvýznamnejších inštitútov, ktorý slúži k odhaľovaniu predovšetkým organizovaného zločinu, ktorého ucelená štruktúra a hierarchia, spravidla spojená s prepracovanými spôsobmi vzájomnej komunikácie, obvykle neumožňuje odhaliť činnosť uvedených skupín bez detailnejšieho pohľadu a poznania jeho jednotlivých štruktúr "zvnútra". Pokiaľ chápeme prostriedky trestného práva ako
ultima ratio
v porovnaní s ostatnými právnymi odvetviami, potom inštitút agenta možno odôvodnene považovať za najkrajnejší spôsob odhaľovania a postihovania trestnej činnosti, keďže jeho pôsobenie sa spravidla nevyhnutne spája so zásahmi do právom chránených záujmov osôb, a to často nielen tých, ktoré sa majú podieľať na trestnej činnosti. Súčasne predstavuje vysoké riziko aj pre samotnú osobu plniacu úlohu agenta.
5)
Slovenská právna úprava rozlišuje, v závislosti od miery iniciatívneho navádzania, medzi využitím tzv.
agenta kontrolóra
6)
a
agenta provokatéra
7)
; už z uvedeného je zrejmé, že podstata neskôr spomenutého bude spočívať v provokácii, resp. v navádzaní k určitému konaniu. Dotknuté ustanovenie explicitne pripúšťa výnimku zo zákazu iniciatívneho navádzania na spáchanie trestného činu, pokiaľ ide o korupciu verejného činiteľa, resp. zahraničného verejného činiteľa, a zároveň zistené skutočnosti nasvedčujú v prosp