Trestný čin znásilnenia je zločinom, ktorý vážne zasahuje do ľudskej dôstojnosti jednotlivca v sexuálnej oblasti. Znásilnenie porušuje aj niektoré základné ľudské práva a slobody, predovšetkým hmotnoprávne aspekty zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a práva na súkromie. Okrem toho, neefektívne vyšetrovanie trestného činu znásilnenia, okrem uvedených práv, môže porušovať aj procesné práva, ako napr. právo na prejednanie veci v primeranej lehote alebo právo na účinný prostriedok nápravy. Autor predstavuje vybranú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa znásilnenia. V závere sa zamýšľa nad tým, ako slovenská právna úprava trestného činu znásilnenia korešponduje s uvádzanou judikatúrou.
ZÁHORA, J.: Znásilnenie v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva; Justičná revue, 73, 2021, č. 5, s. 677 - 691.
Rape is a crime that seriously interferes with the human dignity of the sexual sphere of individual. The rape also violates certain fundamental human rights and freedoms, in particular the substantive limb of the prohibition of torture and inhuman or degrading treatment and the right to privacy. In addition, ineffective criminal investigation, except for the above rights it may also breach procedural rights such as rights to trial within reasonable time and the right to an effective remedy. The author presents selected case law of the European Court of Human Rights in relation to the rape. In conclusion, he reflects on how the Slovak legislation on the crime of rape corresponds to the presented case-law.
Úvod
Ľudské práva sú základom každej demokratickej spoločnosti a spoločnosť musí zabezpečovať ich ochranu. Na jednej strane štát má povinnosť chrániť ľudské práva, na druhej strane štát niektoré práva porušuje.
Trestný čin znásilnenia je zločinom, ktorý vážne zasahuje do ľudskej dôstojnosti jednotlivca v sexuálnej oblasti. Znásilnenie porušuje aj niektoré základné ľudské práva a slobody, predovšetkým zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a právo na súkromie. Okrem toho, neefektívne vyšetrovanie môže porušovať aj ďalšie práva, ako napr. právo na prejednanie veci v primeranej lehote alebo právo na účinný prostriedok nápravy.
Koncepcia sexuálnej autonómie zohrala kľúčovú úlohu pri rozširovaní definície znásilnenia. Podľa tejto koncepcie má jednotlivec právo prijímať autonómne rozhodnutia o svojom sexuálnom živote. Zmeny v chápaníznakov trestného činu znásilnenia sú ovplyvňované aj prijatými normami medzinárodného práva, ako napr. rezolúciou o násilí voči ženám,
2)
odporúčaním o ochrane žien pred násilím,
3)
odporúčaním o znásilnení žien vrátane znásilnení v manželstve,
4)
či Istanbulským dohovorom.
5)
Koncepcia znásilnenia ako porušenia sexuálnej autonómie bez slobodného súhlasu bola naznačená aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len
"ESĹP"
alebo
"Súd
).
6)
Znásilnenie príslušníkmi bezpečnostných orgánov
Medzi základné ľudské práva, ktoré sú znásilnením porušené, patríaj zákaz mučenia.Zákaz mučenia spolu s právom na život patria medzi prirodzené práva. Zákaz mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu sú právami mimoriadne závažnej povahy
7)
. Zákaz mučenia má medzi ostatnými právami garantovanými Európskym dohovorom osobité postavenie. Porušenie tohto práva je prakticky neospravedlniteľné. V porovnaní s inými právami, do zákazu mučenia nie je prípustný žiadny legitímny zásah, ako napr. v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných, ktorého dosiahnutím by sa štát mohol exkulpovať z jeho porušenia.
8)
Medzi prvé prípady, kedy sa ESLP venoval znásilneniu ako porušeniu čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
Uvedený prípad sa týkal vojenskej intervencie Turecka v roku 1974 na ostrove Cyprus, počas ktorej bolo civilné obyvateľstvo údajne znásilňované tureckými jednotkami. V správe Komisie
10)
sa konštatuje, že znásilnenia predstavovali neľudské zaobchádzanie.
11)
Komisia v pomere dvanásť hlasov proti jednému dospela k záveru, že Turecko porušilo článok 3 Dohovoru.
12)
"Dohovor")
9)
),
patrí prípad
Cyprus v. Turecko
.O dve desaťročia neskôr boli štrasburské orgány konfrontované s ďalším prípadom znásilnenia príslušníkmi tureckých bezpečnostných orgánov. V prípade
13)
išlo o znásilnenie mladej tureckej ženy kurdského pôvodu príslušníkmi bezpečnostných síl počas výkonu väzby. Následne po čine bola obeť vyšetrená lekárom, ktorý nebol na to odborne pripravený a ani s takýmto vyšetrením nemal žiadne skúsenosti - nikdy predtým nevyšetroval znásilnenú ženu. ESLP zdôraznil, že znásilnenie zadržiavanej osoby úradníkom štátu sa musí považovať za obzvlášť vážnu a ohavnú formou zlého zaobchádzania vzhľadom na ľahkosť, s akou páchateľ môže využiť zraniteľnosť a oslabený odpor obete. Okrem toho, znásilnenie zanecháva hlbokú psychickú traumu, z ktorej sa obeť zotavuje v podstatne dlhšom čase než pri iných formách fyzického či psychického násilia. V tejto súvislosti je Súd presvedčený, že akumulácia činov fyzického a psychického násilia spôsobeného sťažovateľke plus veľmi krutý čin znásilnenia, ktorému bola vystavená, boli v rozpore s článkom 3 Dohovoru.
14)
Súd navyše uviedol, že požiadavka dôkladného a účinného vyšetrovania obvinenia zo znásilnenia zadržanej osoby štátnym úradníkom znamená aj to, že obeť bude so všetkou primeranou citlivosťou vyšetrená nezávislými zdravotníckymi pracovníkmi s osobitnou odbornou spôsobilosťou v tejto oblasti. Súd uviedol, že v danej veci nebolo možné dospieť k záveru, že lekárske prehliadky nariadené prokurátorom splnili túto požiadavku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Súd dospel k záveru, že nebolo vykonané riadne dôkladné a efektívne vyšetrovanie a že toto zlyhanie narušilo účinnosť akýchkoľvek iných opravných prostriedkov, vrátane odškodnenia obete. Z uvedených dôvodov Súd pomerom hlasov 14:7 dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 13 Dohovoru.
Aydin v. Turecko