Anotácia1)
V európskom právnom priestore možno v súčasnosti sledovať dva modely konštrukcie trestného činu znásilnenia a to tzv.
coercion-based
model, t.j. model založený na základe násilného donútenia obete a tzv.
consent-based
model, t.j. model založený na základe absencie súhlasu obete. Niektoré európske štáty postupne menia koncepciu znásilnenia z tzv. násilnej koncepcie na koncepciu založenú na základe absencie súhlasu obete. Koncom roka 2021 bola do medzirezortného pripomienkového konania predložená novela Trestného zákona, ktorou sa, okrem iných zmien, navrhuje aj komplexná zmena trestného činu znásilnenia. Uvedenou zmenou sa sleduje cieľ, aby sexuálny styk akéhokoľvek druhu, ktorý je vykonaný bez súhlasu zúčastnenej osoby, bol trestným činom. Autor poukazuje na legislatívne zmeny vo vybraných európskych štátoch a kriticky analyzuje predmetnú novelu.Annotation
In the European legal space, we can currently to observe two models of construction of the rape crime, namely the so-called
coercion-based
model, it means a model built on the violent coercion of the victim and the so-called
consent-based
model, it means a model created on the absence of the victim's consent. Some European countries are gradually changing the concept of rape from the so-called violent conception to concept based on the absence of the victim's consent. At the end of 2021, an amendment to the Criminal Code was submitted to the interdepartmental comment procedure, which, among other changes, proposes a complete change of the rape crime. The amendment objective is making a criminal offense any sexual intercourse, which is conducted without the consent of the person concerned. The author points out the legislative changes in selected European countries and critically analyses the amendment.Kľúčové slová
Znásilnenie, donútenie, súhlas, súlož, obeť, nekonsenzuálny sex
Keywords
Rape, coercion, consent, intercourse, victim, non-consensual sex
Úvod
Anglický výraz "rape" označuje znásilnenie, ale zároveň únos. Je odvodená z latinského slovesa "
rapere
", čo je možné preložiť ako "
zmocniť sa silou
".
2)
Trestný čin znásilnenia je zločinom, ktorý vážne zasahuje do ľudskej dôstojnosti jednotlivca v sexuálnej oblasti. Znásilnenie porušuje aj niektoré základné ľudské práva a slobody, predovšetkým zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a právo na súkromie.
3)
Okrem toho, neefektívne vyšetrovanie znásilnenia, môže porušovať aj ďalšie práva ako napr. právo na prejednanie veci v primeranej lehote alebo právo na účinný prostriedok nápravy.
4)
Znásilnenie je závažný trestný čin, ktorý postihuje nielen priame obete, ale aj ich okolie a spoločnosť ako celok. Spôsobuje aj ďalšie negatívne dôsledky na kvalite života obete, ktoré sa neobmedzujú len na čas spáchania činu alebo bezprostredne po ňom, ale môžu pretrvávať aj dlhší čas po čine alebo aj celý zvyšok života obete.
5)
V európskej právnej kultúre možno v súčasnosti sledovať dva modely trestnoprávnej konštrukcie trestného činu znásilnenia a to tzv.
coercion-based
model, t.j. model založený na základe násilného donútenia obete a tzv.
consent-based
model, t.j. model založený na základe absencie súhlasu obete. Niektoré európske štáty postupne menia koncepciu znásilnenia z tzv. násilnej koncepcie na koncepciu založenú na základe absencie súhlasu obete.Jedným z hlavných podnetov na spracovanie predkladanej štúdie bolo, že koncom roka 2021 bola do medzirezortného pripomienkového konania predložená novela Trestného zákona,
6)
ktorou sa okrem iných legislatívnych zmien, navrhuje aj komplexná zmena trestného činu znásilnenia a zlúčenie tejto skutkovej podstaty so súčasným trestným činom sexuálneho násilia. V Slovenskej republike je v súčasnosti stále platný tzv.
coercion-based
model, t.j. na trestný čin znásilnenia sa vyžaduje aby páchateľ násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži alebo na taký čin zneužil jej bezbrannosť. Navrhuje sa prechod na tzv.
consent-based
model. Uvedenou zmenou sa sleduje cieľ, aby sexuálny styk akéhokoľvek druhu, ktorý je vykonaný bez súhlasu zúčastnenej osoby, bol trestným činom.Zmeny ponímania koncepcie znásilnenia v Európe
Trestný čin znásilnenia v historickom vývoji prešiel a stále prechádza podstatnými zmenami. Zatiaľ čo znásilnenie bolo kriminalizované rôznymi právnymi systémami celé tisícročia, definícia znásilnenia a tresty za znásilnenie sa na vnútroštátnej úrovni neustále transformovali podľa chápania spoločenskej morálky v oblasti sexuality v danej spoločnosti.
7)
Významným faktorom pri formovaní znakov trestného činu znásilnenia sú aj zmeny v "sexuálnom správaní", kontinuálne prebiehajúce v západnej civilizácii zhruba od začiatku dvadsiateho storočia. Vo všeobecnosti možno povedať, že právna úprava bola liberalizovaná. Niektoré sexuálne správania, ktoré boli v minulosti zakázané a trestané trestnou sankciou, napr. "
smilstvo proti prírode
" t.j. homosexuálne styky, či cudzoložstvo, boli v západnej právnej kultúre dekriminalizované.V jednotlivých európskych štátoch sa diskusie a zásadné zmeny v ponímaní znásilnenia začali konkretizovať od začiatku tohto storočia. Zmeny sa dotkli aj prístupu k vymedzeniu znakov trestného činu znásilnenia. Viaceré zo zmien boli prijaté aj v nadväznosti na argumenty feministických hnutí, ktoré sa snažia o rozšírenie koncepcie znásilnenia, aby znaky trestného činu znásilnenia pokrývali okrem "tradičného" donútenia, k súloži násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, či využitím bezbrannosti, aj ďalšie znaky sexuálneho predátorstva a uľahčenie trestného stíhania a odsúdenia takýchto páchateľov.
8)
Takéto úvahy vystúpili do popredia aj v súvislosti s hnutím
#MeToo
, ktoré od roku 2017 upriamuje pozornosť sveta na znásilnenie a iné formy sexuálneho obťažovania.
9)
Koncepcia sexuálnej autonómie zohrala kľúčovú úlohu pri rozširovaní definície znásilnenia. Podľa tejto koncepcie, jednotlivec má právo prijímať autonómne rozhodnutia o svojom sexuálnom živote. Zmeny v chápaní znakov trestného činu znásilnenia sú ovplyvňované aj prijatými normami medzinárodného práva ako napr. rezolúciou o násilí voči ženám,
10)
odporúčaním o ochrane žien pred násilím,
11)
odporúčaním o znásilnení žien vrátane znásilnenia v manželstve
12)
či Istanbulským dohovorom.
13)
Z koncepcie "bez jej súhlasu" vychádza aj vymedzenie znásilnenia v návrhu smernice o boji