Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") prijal žiadosť (č. P16-2022-001) o vydanie poradného stanoviska podľa protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej...

Preklad materiálu (tzv. factsheet), ktorý zostavilo tlačové oddelenie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ako sme informovali v Bulletine ODAK, 2020, IX. ročník, č. 2 na strane 4, Najvyšší správny súd Litvy sa dňa 5. novembra 2020 obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") so žiadosťou o vydanie poradného stanoviska podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že Slovenská republika porušila právo na súkromie notára Michala Kavečanského. Dôvodom bol zásah počas trestného konania, keď v auguste 2021 orgány činné v...

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok vo veci Krátky proti Slovenskej republike a rozhodnutie vo veci Kiaček proti Slovenskej republike. V jednom prípade konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu, v druhom sťažnosť zamietol ako neprijateľnú.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prípade rómskeho sťažovateľa, ktorý namietal diskrimináciu vo vzdelávaní. V rozsudku konštatoval porušenie jeho práva na vzdelanie a ochranu pred diskrimináciou.

Na dnešnom zasadnutí vlády bola schválená nová kandidátka na post sudcu ESĽP, ktorú navrhla Súdna rada SR na septembrovom zasadnutí. Slovensko sa tak dočkalo svojich oficiálnych zástupcov na tomto poste.

Úvod Predpokladom demokratického uplatňovania moci v modernej spoločnosti je informovanosť jednotlivých občanov o veciach verejného záujmu. Informovanosť jednotlivcov sa zabezpečuje dvoma spôsobmi. Osoby majú právo na sprostredkované informácie, ktoré im...

Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 57 - 64.

Autor sa v článku zaoberá zneužívaním práva podať individuálnu sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva.V článku je poukázané najmä na základnú charakteristiku zneužívania práva podať sťažnosť, historické aspekty tohto inštitútu, príklady zneužívania práva podať sťažnosť, štatistiku rozhodnutí o neprijateľnosti sťažností a tiež nedostatky pri podávaní sťažností.

Štúdia pojednáva o zvrátení bezmála 50-ročného rozhodnutia vo veci Roe v. Wade rozsudkom Najvyššieho súdu USA, ktorým sa otvorila cesta pre zákaz interrupcií v jednotlivých štátoch USA. V ostatnom období sa čoraz častejšie spomína, že zamedzením vykonávaniu interrupcií hrozí nielen porušenie záväzkov USA z medzinárodného práva, ale dochádza tým aj k porušeniu základných práv a slobôd, osobitne k diskriminácii, ohrozeniu či porušeniu práva na život, na zdravie, k mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu atď. Podobnou cestou sa vydalo Poľsko a zdá sa, že je, žiaľ, namieste v tejto súvislosti spozornieť.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozhodnutie, ktorým zamietol sťažnosti vo veci Kaliňák a Fico proti Slovenskej republike. Rozhodnutie prijal bez toho, aby tieto sťažnosti oznámil žalovanému štátu, a teda aj bez vyjadrenia Slovenskej republiky (takýto postup umožňujú procesné pravidlá konania pred ESĽP).

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade M. B. a ďalší proti Slovenskej republike (č. 2).

Štrasburg - Štát uspel pred Európskym súdom pre ľudské práva v konaní o sťažnosti Pčolinský proti Slovenskej republike.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažovateľov na rešpektovanie súkromného života a práva na účinný prostriedok nápravy (články 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva na výsluch svedkov v trestnom konaní, zaručeného článkom 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Autor sa zaoberá predbežnými opatreniami podľa článku 39 rokovacieho poriadku Európskeho súdu pre ľudské práva.V článku je poukázané najmä na základnú charakteristiku predbežných opatrení, historické aspekty tohto inštitútu, príklady porušení predbežných opatrení, štatistiku vydaných predbežných opatrení a tiež nedostatky mechanizmu predbežných opatrení. Keďže odborná literatúra sa oblasti predbežných opatrení takmer vôbec nevenuje, možno predpokladať, že uvedený článok bude pre čitateľa užitočný.

Štrasburg. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade M. L. proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.

​Štrasburg. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudky v prípadoch Bartók proti Slovenskej republike a Sloboda proti Slovenskej republike, v ktorých sa sťažovatelia sťažovali na neprimeranú dĺžku súdnych konaní. ESĽP v oboch prípadoch skonštatoval porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

Dňa 2. septembra 2021 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade KOM, spoločnosť s ručením obmedzeným proti Slovenskej republike. Konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z dôvodu neprimeraného obmedzenia jej práva na prístup k súdu.