Sloboda prejavu vo svetle (a v tieni) rozsudku Sanchez

Tragické udalosti, ktorých sme mohli byť v ostatnom období svedkami na Slovensku i v okolitých krajinách, vysielajú varovný signál, že aktuálny stav sociálnej polarizácie dosahuje kritickú úroveň. Nenávisť voči osobám s menšinovou sexuálnou orientáciou viedla v októbri 2022 útočníka k vražde dvoch ľudí na Zámockej ulici v Bratislave. V decembri 2023 zažila ČR zatiaľ najtragickejšiu masovú streľbu v dejinách, ku ktorej došlo na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a vyžiadala si desiatky obetí. Pokus o atentát na predsedu vlády SR v máji 2024 v Handlovej vyvolal (okrem iného) nárast trestných stíhaní za prejavy na sociálnych sieťach, schvaľujúce atentát ²⁾ .

Možno na jednej strane pozitívne hodnotiť snahu štátnych orgánov i politických elít o účinný boj proti nenávistným prejavom ktorých neregulované šírenie má za následok prenos nenávisti i do "offline" sveta ³⁾ . Na druhej strane však netreba zabúdať na to, že práve v stave sociálnych kríz narastá riziko extenzívneho obmedzovania základných práv. Nemáme tu pritom na mysli iba snahy o zneužitie situácie na príklon k autokracii. Možno sa domnievať, že nielen zákonodarcovia, ale i súdy môžu za takýchto okolností pociťovať do určitej miery opodstatnenú potrebu voči spoločenským hrozbám zakročiť intenzívnejšie. Riziko prekročenia rámca proporcionality logicky stúpa.

Dané tendencie sa dnes, podľa všetkého, prejavujú nielen v našom prostredí, ale i na štrasburskom súde. Dňa 15. mája 2023 vydala Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva rozsudok vo veci ktorý má všetky predpoklady, aby sa do fondu štrasburskej judikatúry zapísal veľkými písmenami. Európsky súd pre ľudské práva ("ESĽP") v tomto rozsudku vyslovil názor, že politici nesú určitú mieru zodpovednosti za nenávistné komentáre, ktoré na ich verejne dostupné profily na sociálnych sieťach umiestnia iné osoby. Ak politik tieto komentáre nebude monitorovať a bez meškania ich neodstráni, možno voči nemu uplatniť trestno-právnu zodpovednosť.

Rozsudok sa napriek relatívne krátkemu času od jeho vydania medzičasom stihol najmä v zahraničnej doktríne stať predmetom rozsiahlej (a prevažne kritickej) reflexie. V priebehu ostatného obdobia opakovane zaznievajú (ako v stručnosti ukážeme v príslušnej časti článku, v zásade opodstatnené) výhrady o neprimeranosti bremena, ktorým štrasburský súd politikov zaťažil a poukazuje sa (opäť nie neopodstatnene) na riziká tohto rozsudku pre slobodu prejavu na sociálnych sieťach. Na pozadí kritiky rozsudku však ostáva opomínanou iná otázka, vo vzťahu ku ktorej závery štrasburského súdu v predmetnom rozsudku dávajú podnet na zamyslenie.

Náš právny poriadok politikom v súčasnosti neukladá povinnosť formulovanú v rozsudku - monitorovať a odstraňovať nenávistné príspevky. Napriek tomu však odstraňovanie komentárov z profilov na sociálnych sieťach pre politikov nepredstavuje neznámu činnosť-veľká časť z nich i bez zákonom formulovanej povinnosti k takémuto vymazávaniu pristupuje mimoriadne proaktívne ⁵⁾ . Otázne však zostáva, či predmetom proaktívneho odstraňovania komentárov niektorými politikmi sú práve nenávistné prejavy. Ak politik vymaže takmer polovicu z tisícov komentárov, nemožno reálne predpokladať, že sa pri odstraňovaní zameriava iba na - pravdepodobnejšie je, že odstraňuje všetky voči nemu kritické komentáre. V auguste 2021 vzbudilo mediálnu pozornosť konanie poslanca NR SR, ktorý na svojom facebookovom profile vymazal komentár známeho slovenského vedca. Tento komentár sa týkal očkovania proti COVID-19 (v tom čase otázke verejného záujmu) a celkom zjavne nejavil znaky ale vecnej kritiky. Daný poslanec vec komentoval slovami " ⁶⁾

Sloboda prejavu komentujúcich na sociálnych sieťach sa tak ocitá medzi dvoma ohrozeniami. Na jednej strane je tu tendencia zákonodarcov i súdov vyvíjať nátlak či už na poskytovatelův sociálnych sietí alebo na politikov s profilmi na týchto sieťach, aby efektívnejšie odstraňovali nelegálny obsah. Na druhej strane sa zdá, že množstvo obsahu, ktorý politici zo svojich profilov vymazávajú, je nadmerný a že nimi odstraňované príspevky nie sú vždy nelegálne. I napriek tomu, že druhému zo zmieňovaných problémov sa v odbornej verejnosti pozornosť prakticky nevenuje, nemožno prehliadať, že pri odstraňovaní komentárov politikmi dochádza k zásahom do slobody prejavu.

Cieľom nášho článku je vo svetle rozsudku preskúmať vzájomný vzťah medzi týmito ohrozeniami a v nadväznosti na to sa pokúsiť načrtnúť návrhy predstavujúce potenciálne riešenia v nadväznosti na obe zmieňované hrozby. Samotný rozsudok podrobujeme analýze v prvej časti článku, pričom - hoci tu upriamujeme pozornosť na výrazné pochybnosti, ktoré daný rozsudok vyvoláva - sa neprikláňame k jeho apriórne kritickému hodnoteniu. Za nosnú z hľadiska významu považujeme druhú časť článku, predmetom ktorej sú horizontálne zásahy do slobody prejavu, ku ktorým dochádza pri odstraňovaníkomentárov na sociálnych sieťach zo strany politikov. Na základe analýzy judikatúry ESĽP sa v tejto časti snažíme verifikovať hypotézu, že za určitých okolností môže pri zásahoch do slobody prejavu tohto druhu dôjsť k aktivácii pozitívneho záväzku štátu. V záverečnej časti formulujeme návrhy ktoré by na jednej strane umožnili voči politikom vyvodzovať primeranú formu zodpovednosti za nenávistné komentáre, súčasne by však zvýšili aj úroveň ochrany slobody prejavu komentujúcich.