Expresívne symbolické prejavy (2. časť)

Vydáno: 50 minút čítania
Séria troch častí článku sa zameriava na osobitnú formu realizácie slobody prejavu, ktorú predstavuje jej uplatnenie tzv. symbolickými prejavmi. Druhý z príspevkov je obsahovo zameraný na analýzu, do akej miery vnútroštátne súdy aplikujú kritériá formulované v judikatúre ESĽP v rámci svojej rozhodovacej činnosti. Predmetom našej analýzy je konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu SR v mediálne známom prípade symboliky "1488". V ďalšej časti príspevku sa zameriavame na iný druh symbolických prejavov - na tzv. hanobiace prejavy. Predmetom bude analýza hanobenia štátnych symbolov iných štátov v prípadoch, keď cieľom týchto prejavov nie je samoúčelne urážať, ale vyjadriť kritický názor.
A series of three parts of article focuses on a specific form of realisation of freedom of expression which is represented by using of a so-called symbolic form. The second one from the contributions is devoted to an analysis how domestic courts apply the criteria formulated in the case-law of the ECHR. A subject of the analysis is particularly the judgment of the Supreme Court of the Slovak Republic in the famous case of "1488" symbolism. In the next part of the contribution we point at dissimilar type of symbolic expression - on the so-called defaming expressions. The subject of this part is an analysis of defamation of state symbols of different states in the cases when the aim of these expressions is not to offend in itself but to express a critical opinion.
BRIEŠŤANSKÝ, A.: Expresívne symbolické prejavy (2. časť); Justičná revue, 77, 2025, č. 11, s. 1162 - 1177.
Kľúčové slová: symbolický prejav, sloboda prejavu, hanobiaci prejav, štátne symboly.
Key words: symbolic expression,freedomof expression,defaming expression, statesymbols.
Právne predpisy/legislation: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a protokoly na tento Dohovor nadväzujúce.
 
3 ČÍSELNÁ ŠIFRA "1488" A POTENCIÁLNE EXTENZÍVNY ZÁSAH DO SLOBODY PREJAVU
Aj napriek skôr abstraktnému spôsobu formulovania predchádzajúcich častí práce je potrebné zopakovať slová z úvodu - problém postihu extrémistickej symboliky ani zďaleka nie je akademickým problémom. Početnosť prípadov manifestovania takýchto symbolov v súčasnej dobe narastá, pričom otázniky vo vzťahu k proporcionalite ich obmedzovania zvyknú vyvolávať najmä prípady, keď ide o bežne používané symboly, ktoré majú osobitný význam len v špecifických kontextoch (napr. číselné kombinácie). Na jednej strane je pravdou, že forma použitého prejavu by mala byť vždy druhoradým faktorom - ak postihujeme verbálne šírenie nenávistných prejavov, nemal by byť v zásade dôvod nepostihovať takéto prejavy v prípade, ak sú šírené symbolicky. Na druhej strane však o predvídateľnosti trestnoprávneho postihu pri symboloch s veľmi nízkou mierou jednoznačnosti príliš nemožno hovoriť, čo z hľadiska garancií základných práv nepredstavuje želaný stav.
Cieľom nasledovnej časti článku je vyhodnotiť, do akej miery sú kritériá abstrahované z rozsudku
Vajnai v. Maďarsko
(
sťažnosť č. 33629/06
) v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov reálne reflektované a na základe toho posúdiť, či možno postih extrémistickej symboliky v našich podmienkach hodnotiť ako ľudsko-právne konformný. Keďže rozsah článku nám neumožňuje podrobiť rozhodovaciu činnosť súdov širšej analýze, v rámci tejto časti práce sa (o to detailnejšie) zameriame iba na jeden rozsudok NS SR. Naším cieľom je posúdiť, do akej miery NS SR aplikoval už zmieňované kritériá akcentované judikatúrou ESĽP a či na základe toho možno zásah NS SR do slobody prejavu hodnotiť ako prípustný.
 
3.1. Podstata zásahu NS SR do slobody prejavu v prípade "1488"
Nami analyzovaný prípad bol svojho času predmetom výraznej mediálnej pozornosti. Manifestácie extrémistickej symboliky sa tu dopustil predseda politickej strany (v publicistike označovanej ako strany s prejavmi pravicového extrémizmu), ktorý v marci 2017 na spoločenskom podujatí organizovanom politickou stranou, ktorej bol predsedom, odovzdal trom sociálne slabším rodinám plakety so zvýrazneným číslom "1488". Šlo o symbolické vyobrazenie sociálnej pomoci, ktorú dotknutý politik týmto rodinám poskytol v podobe šekov na sumu 1 488 eur 1) . Číselné kombinácie "14" a "88" sa štandardne zvyknú spájať s pravicovým extrémizmom - kým v prípade čísla "88" ide o odkaz na poradie začiatočných písmen pozdravu "Heil Hitler" v abecede, číslo "14" predstavuje odkaz na tzv. "14 slov Davida Lanea", odsúdeného amerického neonacistu a teroristu 2) .
Voči danému politikovi bolo začaté trestné stíhanie a 12. októbra 2020 ho Špecializovaný trestný súd uznal vinným zo spáchania zločinu založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 421 TZ), za čo mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov 3) . Po odvolaní obžalovaného NS SR rozsudkom z dňa 5. apríla 2022 opätovne uznal obžalovaného za vinného, zmenil však právnu kvalifikáciu skutku na prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd (§ 422 ods. 1 TZ), čo je trestný čin s miernejšou trestnou sadzbou. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu, pričom súčasne bola určená skúšobná doba vo výmere jedného a pol roka 4) .
Ako sme uviedli v príslušnej časti článku, v rozsudku vo veci
Vajnai
ESĽP formuloval dve kritériá pre určenie, či možno zásah do slobody prejavu v prípadoch extrémistickej symboliky hodnotiť ako primeraný (a síce úroveň jednoznačnosti použitej symboliky a úroveň naliehavej spoločenskej potreby prejav regulovať). S kritériom jednoznačnosti symbolu sa NS SR v odôvodnení rozsudku vysporadúval, pričom posudzoval ho najmä v kontexte skúmania subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Postup súdu v tomto smere v zásade možno hodnotiť ako správny. Súd odmietol argumentáciu obžalovaného, ktorý tvrdil, že šlo z jeho strany o náhodné konanie bez snahy prejaviť sympatiu k nacistickej ideológii. Vzal do úvahy znalecké posudky, v ktorých bolo konštatované spojenie použitej symboliky s nacistickou ideológiou - súčasne však prihliadol i na skutočnosť, že k skutku došlo dňa 14. marca (deň vzniku Slovenského štátu, ku ktorému sa slovenské neonacistické hnutia zvyknú hlásiť). Hodnotíme pozitívne, že súd výslovne odkázal na nález ÚS ČR, podľa ktorého v prípadoch nenávistných prejavov nestačí skúmať len ich prvoplánový obsah, ale pozornosť je nutné sústrediť i na celkový kontext takýchto prejavov (čas, miesto a spôsob prejavu) 5) . Nad rámec tejto argumentácie možno odkázať i na uznesenie ÚS ČR, kde bola venovaná pozornosť priamo manifestovaniu čísla 88. Podľa slov ÚS ČR: "
hoci číslo 88 je považované za symbol so skrytým rasovým motívom, iba nosenie oblečenia s číslicami 88 samo osebe nepostačuje k naplneniu subjektívnej stránky... rozhodujúce je vždy zistenie úmyslu, s akým osoba dané symboly