Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020.
1)
Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.VÝCHODISKOVÝ PRÁVNY STAV PRED PANDÉMIOU
Právny poriadok Slovenskej republiky obsahoval aj pred vypuknutím pandémie právne normy aktivovateľné v prípade rôznych "krízových režimov". Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel, takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. V štandardnej situácii je možné v nevyhnutných prípadoch obmedziť určité základné práva, napríklad nedotknuteľnosť osoby, slobodu pohybu a pobytu, slobodu náboženského vyznania a prejavov či politické právo pokojne sa zhromažďovať, aj za účelom ochrany zdravia.
2)
Ústava počíta s tým, že k ďalšiemu obmedzeniu základných práv môže dôjsť v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a v tejto súvislosti odkazuje na osobitný zákon. Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v týchto situáciách ustanovuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
3)
(ďalej len "ústavný zákon o bezpečnosti štátu"). V prípade ohrozenia v dôsledku pandémie do úvahy prichádza konkrétne núdzový stav. Orgánom kompetentným na rozhodnutie o vyhlásení a skončení núdzového stavu je vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda"). Následne ústava dáva Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") právomoc preskúmať súlad vyhlásenia núdzového stavu s ústavou a ústavným zákonom.
4)
Ďalší druh núdzového režimu, ktorý štát môže aktivovať v prípade pandémie je mimoriadna situácia, ktorá je upravená v zákone o civilnej ochrane obyvateľstva
5)
(ďalej len "zákon o civilnej ochrane"). Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.
6)
Mimoriadna situácia je teda následkom mimoriadnej udalosti. Mimoriadnou udalosťou sa okrem iného rozumie ohrozenie zdravia II. stupňa, ktoré nastáva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo pri podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.
7)
Vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť, ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.
8)
Právomoc vyhlásiť mimoriadnu situáciu na menších územiach majú príslušné okresné úrady alebo obce.
9)
Dĺžka trvania mimoriadnej situácie nie je časovo ohraničená. Zákon o civilnej ochrane upravuje povinnosti fyzických osôb a právnických osôb v súvislosti s mimoriadnou situáciou.
Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený núdzový stav. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený núdzový stav, postupuje sa podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
10)
Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neobsahuje definíciu núdzového stavu, iba definuje jeho podstatu. Možno ho vymedziť takto: Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie; životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
11)
Núdzový stav vyhlasuje vláda uznesením, ktoré sa publikuje v Zbierke zákonov. Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.
12)
Ustanovenia ústavného zákona o bezpečnosti štátu tvoria ústavnoprávny základ pre obmedzenie taxatívne vymedzených základných práv a slobôd uvedených v ústave. Tento ústavný zákon je
lex specialis
vo vzťahu k ústave a tie ustanovenia ústavy, ktorých uplatňovanie počas núdzového stavu nebolo obmedzené, sú naďalej účinné a plnia svoju normatívnu funkciu.Pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu počas núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie a ich riešení a sankcie za porušenie povinností upravuje zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
13)
Jedným z orgánov krízového riadenia je vláda;
14)
prijíma opatrenia na predchádzanie krízovým situáciám a na ich riešenie. Vláda zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorý koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie. Ústredný krízový štáb je výkonný orgán vlády. Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra. Jeho činnosť sa riadi štatútom, ktorý schvaľuje vláda. Ústredný krízový štáb, okrem iného, pripravuje návrhy opatrení na riešenie krízovej situácie a podklady pre prijímanie rozhodnutí vo vláde. Rozhoduje v zbore formou uznesenia. Uznesenie je záväzné pre predsedu, podpredsedov a ďalších členov ústredného krízového štábu a má odporúčajúci charakter pre vládu.
15)
Právnym základom pre orgány, ktoré majú najširšie kompetencie v situácii ohrozenia verejného zdravia
16)
je zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
17)
(ďalej len "zákon o ochrane verejného zdravia"). Týmito orgánmi sú Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad verejného zdravotníctva") na čele s hlavným hygienikom Slovenskej republiky (ďalej len "hlavný hygienik") a regionálne úrady verejného zdravotníctva. K 12. marcu 2020, t.j. aj v období pred začatím pandémie, mali úrad verejného zdravotníctva alebo regionálne úrady verejného zdravotníctva v situácii ohrozenia verejného zdravia oprávnenie nariadiť izoláciu v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
18)
Ďalej mali v prípade ohrozenia verejného zdravia právomoc nariadiť napríklad zákaz alebo obmedzenie: styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia; hromadných podujatí; prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb; zákaz spoločného stravovania; nútenú izoláciu, ak osoba chorá na prenosné ochorenie izoláciu odmieta.
19)
BOJ S KORONAVIRUSOM V TZV. "PRVEJ VLNE"
Už od konca januára 2020 orgány verejného zdravotníctva informovali obyvateľstvo a kompetentné orgány štátu o hrozbe šíriaceho sa vírusu a prijali prvé opatrenia v podobe odborných usmernení a odporúčaní. Hlavný hygienik vydal odborné usmernenie určené všetkým regionálnym úradom verejného zdravotníctva a príslušným rezortom na zabezpečenie informovania zdravotníckych zariadení o manažmente pacienta v prípade podozrenia na toto ochorenie. Osobám, ktoré sa v tom čase nachádzali na územiach zasiahnutých koronavírusom, resp. osobám prichádzajúcim z týchto oblastí hlavný hygienik odporučil vyhýbať sa miestnym trhom s predajom rýb a živých zvierat a preplneným miestam, dodržiavať prísnu osobnú hygienu a kontrolovať svoj zdravotný stav. V prípade objavenia sa v období 14 dní od návratu z postihnutej oblasti príznakov ako horúčka, kašeľ, bolesť hrdla, dýchavičnosť, bolo potrebné vyhľadať lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze. V januári 2020 zároveň úrad verejného zdravotníctva zriadil pre verejnosť telefonickú linku s nepretržitou prevádzkou.
Vo februári 2020 orgány verejného zdravotníctva nariadili preventívne opatrenia, vo forme verejných vyhlášok, na ktoré boli splnomocnené zákonom (napr. zákaz návštev v nemocniciach, zákaz hromadných podujatí).
Prvý prípad výskytu nového typu koronavírusu bol na Slovensku oficiálne potvrdený 6. marca 2020.
20)
V dôsledku závažnosti situácie vláda na celom území Slovenskej republiky 11. marca 2020 vyhlásila mimoriadnu situáciu.
21)
Tá začala platiť 12. marca 2020 od 6.00 h a trvá naďalej.
22)
Následne vláda vyhlásila aj núdzový stav, ktorý trval od 16. marca 2020 do 13. júna 2020. Hoci sa vo všeobecnosti vyhlásenie a trvanie núdzového stavu vníma ako inštitút majúci dopad na všetkých občanov štátu, v skutočnosti vláda vo svojich uzneseniach konkretizuje povinnosti, ktoré ukladá a určí, komu ich adresuje (vymedzí územie alebo subjekty). V praxi išlo o viacero uznesení vlády, na základe ktorých sa núdzový stav postupne