Mgr. Katarína Drábiková

LOTYŠSKO Autor rozhodnutia: Najvyšší súd Lotyšska ( Latvijas Republikas Augstaka tiesa ) Dátum rozhodnutia: 4. február 2022 Značka konania: 265/2022 ECLI:LV:AT:2022:0204.A4202 34319.15.S Právna oblasť: - správne právo - základné...

Celosvetová pandémia koronavírusu SARS-CoV-2 vstúpila do tretieho roka svojho trvania, pričom má naďalej zásadný vplyv na fungovanie všetkých oblastí spoločnosti - vrátane správy vecí verejných a právneho poriadku. V nadväznosti na článok publikovaný v Bulletine ODAK č. 1/2021 prinášame príspevok, ktorého cieľom je zrekapitulovať rok 2021, druhý rok boja Slovenskej republiky s pandémiou, z pohľadu práva - konkrétne venovať sa vybraným aspektom prijímaných protipandemických opatrení a ich prípadnej odozve v rozhodovacej činnosti súdov a v činnosti ďalších orgánov ochrany práva.

Bezprecedentná kríza vyvolaná pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, v ktorej sa Slovenská republika, spolu s ostatnými krajinami, nachádza od roku 2020, zasiahla všetky oblasti spoločenského života. Prijímali sa opatrenia, z ktorých mnohé boli dovtedy našej spoločnosti úplne cudzie a komunikované verejnosti boli najmä prostredníctvom médií. V masovokomunikačných prostriedkoch dominovali zväčša informácie praktického charakteru, poskytované príležitostne a nepravidelne a bolo pomerne náročné z nich spätne vyabstrahovať, ktoré sú ešte platné a na aké územie, resp. subjekty sa vzťahujú. Navyše, prijímané opatrenia nebolo možné nájsť v prehľadnej forme a na jednom mieste. V minimálnej miere bolo prítomné aj objasňovanie právneho základu prijímaných opatrení (voči verejnosti). Na základe uvedených skutočností, najmä vzhľadom na dynamiku prijímania opatrení, prinášame tento článok, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na právne východiská a dopady niektorých opatrení prijatých za obdobie roku 2020. 1) Uvedomujeme si, že plynutím času sa situácia v danej oblasti výrazne zmenila, a pretrvávanie pandémie aj v roku 2021 prináša úplne odlišné situácie a iný právny, resp. legislatívny základ ich riešenia. Štát sa na začiatku s touto krízou musel vysporiadať aktivovaním existujúcej legislatívy, určenej na riešenie potenciálnych kritických situácií a následne priebežným prijímaním nových legislatívnych opatrení ad hoc. V oboch prípadoch ide o právne predpisy, ktoré so sebou nevyhnutne prinášajú zásadné zásahy do základných práv a slobôd. Zároveň dochádza k dočasnému posilneniu právomocí vlády, ako jedného z orgánov krízového riadenia. Vyrovnať sa s dopadmi aplikácie legislatívy v praxi je a bude úlohou súdov a ďalších orgánov ochrany práva, ktoré v rámci svojich vymedzených právomocí poskytujú ochranu ústavnosti, zákonnosti, základných práv a slobôd, práv a zákonom chránených záujmov.

Slovinská republika a Slovenská republika sú si - okrem takmer totožných názvov, ktoré tak často mýlia cudzincov - podobné v mnohých aspektoch. Pri zacielení pozornosti konkrétnejšie na oblasť práva nemožno prehliadnuť, že Slovinsko stálo v ostatných dekádach pred podobnými výzvami, ako naša krajina, keď prešlo procesmi transformácie spoločnosti, právneho poriadku, reformami inštitúcií, európskou integráciou. Najvyšší súd Slovenskej republiky aktívne spolupracuje so svojou partnerskou inštitúciou - Najvyšším súdom Slovinskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd"), najmä v rámci medzinárodných súdnych sietí, ktorých sú oba súdy členmi.