ÚVOD
Malta je rozlohou aj počtom obyvateľov najmenší členský štát Európskej únie. Formovanie jej právneho systému a súdnictva výrazne ovplyvnili najmä niektoré etapy z jej bohatej a zaujímavej histórie. V období rokov 1530 až 1798 na Malte vládol rytiersky Rád johanitov, následne sa nakrátko dostala pod francúzsky vplyv. Od roku 1800 bola britskou kolóniou, pričom nezávislosť získala 21. septembra 1964. V tento deň nadobudla účinnosť aj Ústava Malty
1)
, ktorá nahradila ústavu z roku 1961, a ktorá v znení neskorších zmien a doplnení platí dodnes (ďalej aj "ústava"). Aj po vyhlásení nezávislosti však naďalej zostal hlavou štátu britský panovník, zastupovaný guvernérom. Dňa 13. decembra 1974 Maltu vyhlásili za republiku na čele s voleným prezidentom. Je členom britského Spoločenstva národov (
Commonwealth of Nations
). V roku 2004 vstúpila do Európskej únie.Britský vplyv sa okrem iného prejavil v tom, že Malta má tzv. zmiešaný právny systém - majúci črty kontinentálneho právneho systému aj
common law
. Veľmi zjednodušene možno povedať, že súkromné právo, najmä občianske hmotné právo, vychádza z kontinentálneho právneho systému a verejné právo (najmä ústavné právo a správne právo) a procesné právo sa približuje skôr systému
common law
.
2)
Prameňmi práva sú zákony prijímané parlamentom (primárne právne predpisy), ďalej rôzne vykonávacie predpisy ako nariadenia, pravidlá, poriadky, či stanovy (sekundárne právne predpisy) a právo Európskej únie. Najvyššou právnou normou je písaná ústava. Medzi pramene práva patria aj medzinárodné zmluvy; jednou z najvýznamnejších je Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý Malta ratifikovala v roku 1967. V roku 1987 bol zákonom začlenený medzi maltské právne predpisy s tým, že žiadny zákon nesmie byť v rozpore so základnými právami a slobodami ustanovenými v dohovore.
3)
Doktrína precedensu, typická pre systémy
common law
, sa na Malte neuplatňuje a súdne rozhodnutia nie sú prameňom práva. V praxi sa však súdy spravidla riadia judikatúrou vyšších súdov.Právne predpisy sa uverejňujú v Úradnom vestníku Malty (
Malta Government Gazette
), a to dvojjazyčne - v maltčine a v angličtine.
4)
Anglický jazyk je popri maltčine úradným jazykom.
5)
Podľa čl. 5 ods. 3 ústavy, jazykom súdneho konania je maltčina, používanie anglického jazyka v súdnom konaní však môže upraviť osobitný predpis. Týmto predpisom je zákon o použití anglického jazyka v súdnom konaní
6)
, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých možno viesť civilné konanie či trestné konanie v angličtine.PRÁVNA ÚPRAVA SÚDNEJ MOCI
Historické základy dnešného súdneho systému položili už zákony z roku 1814, ktorými sú zákon o zriadení súdov prijatý Vyhlásením č. XV (
Constitution of the Courts of Justice Law, Proclamation XV
) a zákon o najvyššom súde, známy tiež ako Vyhlásenie č. XVI (Supreme Court of Justice Law, Proclamation XVI
).
7)
Súdna moc je upravená v kapitole VIII ústavy (články 95. až 101C.). Zaujímavosťou je, že práve súdnej moci sa týka aj ostatná novela ústavy, ktorá nadobudla účinnosť len 27. júna 2025. Novoprijatými článkami 101AA. až 101AB. a 101BA. ústavy sa zriadila funkcia tzv. komisára pre štandardy súdnictva (
Commissioner for Standards of the Judiciary
) so zadefinovaním jeho právomocí. Ďalšími dôležitými právnymi predpismi týkajúcimi sa súdnej moci sú napríklad spravovací a civilný súdny poriadok
8)
, či trestný zákon
9)
, ktorý v sebe zahŕňa aj procesnoprávnu úpravu.SÚSTAVA SÚDOV
V porovnaní s naším súdnym systémom, či systémami vychádzajúcimi z podobnej právnej tradície, sa sústava súdov Malty javí na prvý pohľad ako pomerne komplikovaná. Je to spôsobené jednak rôznorodosťou typov súdnych inštitúcií, keď okrem súdov (
court
) na Malte pôsobia rôzne tribunály (tribunal
), rady (board
), zmierovacie súdy (magistrate court
), a jednak tým, že väčšina súdov má dvojakú právomoc, tzv. nižšiu (inferior jurisdiction
) a vyššiu (superior jurisdiction
).Pokiaľ ide o súdnu hierarchiu, je potrebné uviesť, že na Malte nie je zriadený najvyšší súd v podobe, v akej ho poznáme z väčšiny súdnych systémov. Základné členenie maltských súdov je na tzv. súdy nižšieho stupňa (
Inferior Courts
) a tzv. súdy vyššieho stupňa (Superior Courts
). Ústavný súd sa zaraďuje medzi súdy vyššieho stupňa.
10)
Správne súdnictvo reprezentujú
ad hoc
správne tribunály (ad hoc administrative tribunals
), Tribunál pre správne preskúmavanie (Administrative Review Tribunal
) a Odvolací súd.Miestna príslušnosť súdov sa odvíja od geografických podmienok. Maltské územie je tvorené súostrovím, pričom obývané sú tri najväčšie ostrovy Malta, Gozo a Comino. Súdy vyššieho stupňa majú v zásade príslušnosť pre celé územie štátu. Sídlia v hlavnom meste Valletta, a to všetky v jednej budove.