Ústavný systém Francúzskej republiky je už od čias Veľkej francúzskej revolúcie (1789) založený na delení moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tento klasický systém delenia moci tak ako je zaužívaný v demokratických štátoch, nadobudol v prípade Francúzska aj iný, osobitný význam, ktorý Ústavná rada rozhodnutím z 23. januára 1987 pomenovala ako "francúzska koncepcia oddelenia právomocí". Odlišuje sa od klasickej teórie oddelenia právomocí, pretože má svoj pôvod v zákonoch zo 16. a 24. augusta 1790 a vo vyhláške z 2. septembra 1795, ktoré ustanovovali, že všeobecné súdy sa nesmú zaoberať administratívnymi spormi. Uvedené právne predpisy teda vyňali zákonodarnú a výkonnú moc spod právomoci všeobecných súdov z dôvodu, že tieto nemajú dostatočné oprávnenie na posudzovanie aktov orgánov konštituovaných na základe všeobecného hlasovacieho práva a konajúcich vo všeobecnom záujme. Táto situácia sa čiastočne zmenila zriadením správneho súdnictva v roku 1799, odkedy môžu byť správne akty namietané pred súdom ale pred iným súdom ako je súd všeobecného súdnictva.
Vo Francúzsku teda môžeme hovoriť o duálnom systéme súdnictva, ktorý spočíva v oddelení správneho súdnictva od všeobecného súdnictva, pričom na čele prvého systému je Štátna rada
(Le Conseil d'État)
a na čele druhého systému je Kasačný súd
(La cour de cassation).
Vzhľadom na striktné oddelenie jednotlivých súdnych systémov bol vo Francúzsku zriadený Kompetenčný súd
(Le tribunal des conflits),
ktorý rozhoduje kompetenčné spory medzi uvedenými systémami.
VŠEOBECNÉ SÚDNICTVO
V rámci systému všeobecného súdnictva, ktorý sa spravuje Zákonníkom o organizácii všeobecného súdnictva
(Code de l'organisation judiciaire')
môžeme súdy rozdeliť na občianske a trestné. Občianske súdy rozhodujú spory (napr. nájom, rozvod, spotrebiteľské spory, dedičské spory) a konanie pred nimi sa riadi Zákonníkom o civilnom konaní
(Code de procédure civile)
. Trestné súdy trestajú neoprávnené zásahy voči osobám, majetku a spoločnosti a v konaní postupujú podľa Zákonníka o trestnom konaní (Code de procédure pénale
). V prípade občianskych súdov sa príslušný súd alebo sudca líši v závislosti od povahy prípadu a spornej sumy. Pred trestným súdom sa príslušný súd určuje podľa povahy trestného činu, od menej závažného priestupku ako druhu trestného činu (contravention
), cez prečin (délit
) až po najzávažnejší zločin
(crime).
Obvinené osoby, ktoré boli v čase spáchania trestného činu mladšie ako 18 rokov, spadajú pod osobitný režim v rámci súdnictva pre mladistvých.Najčastejšie personálne obsadenie súdov v rámci všeobecného súdnictva:
Magistrats du