Anotácia
Príspevok sa zaoberá najmä otázkou, či by mali inštitúcie, ktoré aplikujú právo (najmä súdy), nejakým spôsobom zohľadňovať aj kultúrne pozadie osôb, ktorých sa dotknutá právna úprava týka. Autor svoju analýzu danej problematiky začína vyjasnením pojmov kultúry a kultúrneho konfliktu, ktorých pochopenie reprezentuje rámec toho, ako a prečo niektoré osoby konajú odlišne od toho, čo od nich konkrétna spoločnosť (resp. spoločenská väčšina) očakáva. Po predstavení výsledkov časti doterajšieho vedeckého výskumu sa štúdia zameriava na analýzu troch konkrétnych súdnych prípadov v rámci amerického právneho priestoru, v ktorých súdy prihliadli na argumentáciu sporových strán kultúrnymi rozdielmi. Štúdia ďalej rozoberá aj judikatúru nemeckých súdov k otázke kultúrnych rozdielov v súvislosti s tzv. vraždami zo cti. To poskytuje v závere autorovi možnosť analyzovať otázku, či je pri danej problematike správnym riešením prístup postavený na dominancii majoritnej kultúry.
Annotation
The paper deals in particular with the question whether institutions (especially the courts) should take into account differences in cultural backgrounds of persons in their legal situations. The author begins his analysis of the issue by clarifying the concepts of culture and cultural conflict, the understanding of which represents the framework of how and why some people act differently from what a particular society (or social majority) expects from them. After presenting of some scholarly works, the study focuses on the analysis of three specific court cases within the American legal system, in which the courts admitted cultural evidence / cultural defense in the courtroom. The study also analyzes the question of admissibility of cultural evidence in German courts in particular with a special focus on the phenomena of so-called honor killings. In the end, this provides the author with the opportunity to consider the approach based on dominance of the majority culture as a possible solution concerning this partial question.
Kľúčové slová
právo, kultúrne pozadie, kultúrne rozdiely, kultúrny konflikt, súdy
Keywords
law, cultural background, cultural differences, cultural conflict, courts
Úvod
Kultúrne tradície (t.j. okrem iného aj tradície náboženské, jazykové či ideologické) vo výraznej miere ovplyvňujú správanie jednotlivcov. V dnešnej dobe sa stále viac dostávame do interakcie s kultúrami, ktoré nám nie sú úplne blízke a často sa výrazne odlišujú od našej bežnej každodennej skúsenosti. Súvisí to so skutočnosťou, že svet sa stal jedným veľkým miestom, v ktorom sú presuny aj do vzdialených oblastí relatívne jednoduché. Narastá tak množstvo ľudí, ktorí z najrôznejších dôvodov dočasne alebo trvalo migrujú a prinášajú si so sebou z krajiny pôvodu civilizačnú výbavu, ktorú získali v priebehu vlastnej enkulturácie resp. socializácie.
Napriek relatívnej tolerancii najmä v štátoch založených na politickej ideológii liberalizmu sú prisťahovalecké komunity často vnímané väčšinovou spoločnosťou ako cudzorodý prvok v tradičnom prostredí. Nemožnosť asimilácie a nízka prispôsobivosť niektorých etnických skupín v smere rešpektovania kultúrnych vzorcov a spoločenských noriem väčšinovej (a v komparácii s prisťahovalcami autochtónnej) časti obyvateľstva vplýva na to, že mnohí politici, sociológovia, ale aj právnici hovoria o kultúrnych a náboženských rozdieloch a z nich vyplývajúcich konfliktoch.
1)
1. Vyjasnenie pojmov
Názov tejto štúdie je zvolený pomerne široko, čomu sa však chceme v jej rámci venovať, je predovšetkým otázka, či by mali inštitúcie, ktoré aplikujú právo, nejakým spôsobom zohľadňovať aj kultúrne pozadie osôb, ktorých sa dotknutá právna úprava týka. Keďže takto nastolená téma zahŕňa množstvo rôznych implikácií a odbočiek, už na začiatku našej analýzy je zrejmé, že sa nám podarí dostať len k niektorým z nich. Na úvod sa pokúsme o stručné predstavenie / vysvetlenie pojmov kultúry a kultúrneho konfliktu.
Slovo "kultúra" možno v najširšom zmysle chápať synonymum pre spôsob života. Na tomto mieste je možné upozorniť napríklad na pracovnú definíciu pojmu kultúry formulovanú kanadskou komisiou UNESCO:
"Kultúra je dynamický hodnotový systém naučených prvkov s predpokladmi, zvyklosťami, presvedčeniami a pravidlami, ktoré členom skupiny umožňujú vzťah k sebe navzájom a k svetu, komunikovať a rozvíjať svoj tvorivý potenciál."
2)
Inak povedané, kultúra je súhrn najrôznejších prejavov hmotných a duševných aktivít určitej sociálnej skupiny či spoločnosti. Súčasťou týchto prejavov sú vždy tiež systémy hodnôt a noriem.
3)
Pojem kultúrneho konfliktu sa ako súčasť širšej teoretickej koncepcie prvýkrát objavil v americkej kriminológii. Jedna z prvých často citovaných definícií uvedeného pojmu pochádza od švédsko-amerického sociológa Thorstena Sellina (1896 - 1994). Sellin uvádza, že pri výskume správania je potrebné kultúrny konflikt chápať ako
"konflikt noriem správania, že takýto konflikt môže nastať v dôsledku procesu skupinovej diferenciácie v rámci kultúrneho systému alebo oblasti, alebo v dôsledku kontaktu medzi normami pochádzajúcimi z rôznych kultúrnych systémov alebo oblastí".
4)
S oveľa prepracovanejšou definíciou pojmu kultúrneho konfliktu prišiel v roku 1955 holandský sociológ Arie Nicolaas Jan den Hollander (1906 - 1976). Rozlišoval medzi 3 možnými formami kultúrneho konfliktu: 1) konflikty medzi kultúrami, 2) konflikty vo vnútri jednej kultúry a 3) konflikty, ktoré sa dôsledku rôznych kultúrnych vplyvov prejavujú v samotnom človeku.
5)
Pokiaľ ide o prvú formu kultúrneho konfliktu, den Hollander zaraďuje do tejto množiny konflikty medzi príslušníkmi kultúrne odlišných skupín, ktorí vnímajú určité prvky svojej kultúry ako ohrozené. Prvá (agresívna) skupina sa usiluje o potláčanie druhej (slabšej) skupiny. Den Hollander tu upozorňuje na to, že kultúrne konflikty sa vždy odohrávajú medzi konkrétnymi ľudskými bytosťami, a nie medzi abstraktnými kultúrami, či kultúrnymi okruhmi.
6)
Čo sa týka druhej formy kultúrneho konfliktu, den Hollander upozorňuje na vnútorné a vonkajšie faktory, ktoré môžu oslabiť rovnováhu vnútri určitej skupiny. Kultúrny konflikt v tomto zmysle je výsledkom dynamického procesu, pri ktorom dochádza k odlišnej interpretácii existujúcich kultúrnych prvkov, či k zavedeniu nových prvkov. Kým ciele, ktoré boli pre danú skupinu definované, zostávajú väčšinou rovnaké, prostriedky na ich dosiahnutie sa môžu výrazne meniť v dôsledku sociálnych procesov, ako sú napríklad teritoriálne zmeny či prijímanie väčšieho počtu prisťahovalcov. Pokiaľ však k tradičným cieľom povedú aj nové cesty, nemôže kultúra príslušníkom skupiny poskytovať istú orientáciu v otázke správneho konania a hrozí zánik dotyčného sociálneho poriadku v dôsledku "anómie".
7)
Tretiu formu kultúrneho konfliktu reprezentuje psychologický proces vo vnútri jednotlivcov. Pojem kultúrneho konfliktu v tomto zmysle podľa den Hollandera označuje rozpory v osobnosti a konaní jednotlivcov, ktoré vznikajú v dôsledku stretu kultúr, transformácie kultúr a napätia vnútri kultúrnych skupín. Pokiaľ jednotlivec alebo príslušný člen určitej komunity prijal konkrétne kultúrne hodnoty za svoje, je nepravdepodobné, že ich zase úplne opustí. V situáciách, keď sa musí prispôsobiť novému sociálnemu prostrediu a jeho odlišným normám, narazí na vnútorné konflikty, ktoré sa môžu prejavovať ako pocity viny alebo zléh