JUDr. Mgr. Daniel Krošlák, PhD., LL.M

Anotácia Štúdia sa venuje krátkej, ale pomerne významnej epizóde vo vývoji ústavného práva na území Slovenskej republiky, konkrétne rozboru obnovy ústavného súdnictva v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Autor približuje okolnosti vzniku Ústavného súdu ČSFR, pričom poukazuje na úlohu, ktorú pri jeho vzniku zohral prezident ČSFR Václav Havel. Následne rozoberá právne základy, na ktorých bol Ústavný súd ČSFR vybudovaný, vrátane popisu jeho právomocí, ústavného postavenia sudcov, ako aj konkrétneho personálneho obsadenia súdu. Stručne rozoberá aj spôsoby rozhodovania Ústavného súdu ČSFR a predstavuje jeho najdôležitejšie rozhodnutia, konkrétne uznesenie týkajúce sa "vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí zo dňa 17.11.1989 v Prahe", nález k otázke totalitných ideológií ohrozujúcich demokratický poriadok štátu a nález k oprávnenosti lustrácií v demokratickom právnom štáte. Hoci praktické fungovanie Ústavného súdu ČSFR trvalo len 10 mesiacov (keďže súd zanikol so spoločným štátom Čechov a Slovákov 31. decembra 1992), viaceré jeho myšlienky resp. rozhodnutia si dodnes zachovali svoju vtedajšiu presvedčivosť a aktuálnosť. Annotation This article deals with a short but relatively significant episode in the development of constitutional law on the territory of the Slovak Republic through an analysis of the practical reintroduction of the constitutional judiciary within the Czech and Slovak Federal Republic (CSFR). In his contribution, the author details the circumstances of establishing the Constitutional Court of the CSFR, highlighting the role played by the President of the CSFR, Václav Havel, in its creation. He then analyses the legal foundations on which the Constitutional Court of the CSFR was built, including an overview of its powers, the constitutional status of its judges, and the specific staffing of the court. He also briefly discusses the methods of decision-making of the Constitutional Court of the CSFR and presents its most important decisions, namely the resolution on the "Commission of Inquiry to investigate the events of November 17, 1989 in Prague", the ruling on the question of totalitarian ideologies threatening the democratic order of the state, and the ruling on the legitimacy of lustrations in a democratic state governed by the rule of law. Although the practical functioning of the Constitutional Court of the CSFR did last only for ten months (as it ceased to exist together with the common state of Czechs and Slovaks on December 31, 1992), despite the passage of time, several of its ideas and decisions have retained their then persuasiveness and topicality to this day.

Anotácia Príspevok sa zaoberá najmä otázkou, či by mali inštitúcie, ktoré aplikujú právo (najmä súdy), nejakým spôsobom zohľadňovať aj kultúrne pozadie osôb, ktorých sa dotknutá právna úprava týka. Autor svoju analýzu danej problematiky začína vyjasnením pojmov kultúry a kultúrneho konfliktu, ktorých pochopenie reprezentuje rámec toho, ako a prečo niektoré osoby konajú odlišne od toho, čo od nich konkrétna spoločnosť (resp. spoločenská väčšina) očakáva. Po predstavení výsledkov časti doterajšieho vedeckého výskumu sa štúdia zameriava na analýzu troch konkrétnych súdnych prípadov v rámci amerického právneho priestoru, v ktorých súdy prihliadli na argumentáciu sporových strán kultúrnymi rozdielmi. Štúdia ďalej rozoberá aj judikatúru nemeckých súdov k otázke kultúrnych rozdielov v súvislosti s tzv. vraždami zo cti. To poskytuje v závere autorovi možnosť analyzovať otázku, či je pri danej problematike správnym riešením prístup postavený na dominancii majoritnej kultúry. Annotation The paper deals in particular with the question whether institutions (especially the courts) should take into account differences in cultural backgrounds of persons in their legal situations. The author begins his analysis of the issue by clarifying the concepts of culture and cultural conflict, the understanding of which represents the framework of how and why some people act differently from what a particular society (or social majority) expects from them. After presenting of some scholarly works, the study focuses on the analysis of three specific court cases within the American legal system, in which the courts admitted cultural evidence / cultural defense in the courtroom. The study also analyzes the question of admissibility of cultural evidence in German courts in particular with a special focus on the phenomena of so-called honor killings. In the end, this provides the author with the opportunity to consider the approach based on dominance of the majority culture as a possible solution concerning this partial question.

Anotácia Predložená vedecká štúdia sa venuje míľnikom anglo-americkej idey rule of law , ktoré od 17. do 19. storočia významným spôsobom prispeli k jej postupnému sformovaniu. Autor v rámci svojej analýzy ako takéto kľúčové momenty približuje príspevky Edwarda Cokea, Johna Locka, prijatie Ústavy USA, Listy federalistov, rozhodnutie vo veci Marbury v. Madison a dielo Alberta Venn Diceyho. Annotation This research paper deals with the milestones of the Anglo-American idea of the rule of law which significantly contributed to its formation from the 17th to the 19th century. In his analysis, the author presents as such key moments the contributions of Edward Coke, John Locke, the adoption of the United States Constitution, The Federalist Papers, the case Marbury v. Madison and the work of Albert Venn Dicey.

Anotácia V predloženej vedeckej štúdii bližšie rozoberáme vznik a formovanie nemeckej idey právneho štátu (Rechtsstaatu), ktorej korene siahajú k Immanuelovi Kantovi. Na Kantove práce následne kriticky nadväzovali nemeckí teoretici počas celého 19. storočia. V štúdii zachytávame najpodstatnejšie názory relevantných autorov a v stručnosti ukazujeme, ako svojimi teóriami prispeli k formovaniu idey právneho štátu nielen v rámci nemeckej právnej vedy. Annotation In this research paper, we discuss in more detail the origin and formation of the German idea of the rule of law (Rechtsstaat), which goes back to the thought of Immanuel Kant. Kant's work was subsequently critically followed by German theorists throughout the 19th century. We capture the most important opinions of these authors and briefly show how their theories have contributed to the formation of the idea of the rule of law, not only in German legal science.

Ľalík, T., Ústavný súd a parlament v konštitučnej demokracii. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, 220 s. JUDr. Mgr. Daniel Krošlák PhD. LL.M. Katedra teórie práva a ústavného práva, Právnická fakulta...

Sokratovská metóda ako pedagogická forma v procese vzdelávania právnikov JUDr. Mgr. Daniel Krošlák PhD. LL.M. odborný asistent, Katedra teórie práva, Právnická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava. KROŠLÁK, D.: Sokratovská metóda...

Fikentscher, W., Law and Anthropology (Právo a antropológia). Outlines, Issues and Suggestions. München: Bayerische Akademie der Wissenschaften und C. H. Beck, 2009, 512 strán Daniel Krošlák Len pred niečo...