Anotácia
Štúdia sa venuje krátkej, ale pomerne významnej epizóde vo vývoji ústavného práva na území Slovenskej republiky, konkrétne rozboru obnovy ústavného súdnictva v rámci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Autor približuje okolnosti vzniku Ústavného súdu ČSFR, pričom poukazuje na úlohu, ktorú pri jeho vzniku zohral prezident ČSFR Václav Havel. Následne rozoberá právne základy, na ktorých bol Ústavný súd ČSFR vybudovaný, vrátane popisu jeho právomocí, ústavného postavenia sudcov, ako aj konkrétneho personálneho obsadenia súdu. Stručne rozoberá aj spôsoby rozhodovania Ústavného súdu ČSFR a predstavuje jeho najdôležitejšie rozhodnutia, konkrétne uznesenie týkajúce sa "vyšetrovacej komisie na vyšetrenie udalostí zo dňa 17.11.1989 v Prahe", nález k otázke totalitných ideológií ohrozujúcich demokratický poriadok štátu a nález k oprávnenosti lustrácií v demokratickom právnom štáte. Hoci praktické fungovanie Ústavného súdu ČSFR trvalo len 10 mesiacov (keďže súd zanikol so spoločným štátom Čechov a Slovákov 31. decembra 1992), viaceré jeho myšlienky resp. rozhodnutia si dodnes zachovali svoju vtedajšiu presvedčivosť a aktuálnosť.
Annotation
This article deals with a short but relatively significant episode in the development of constitutional law on the territory of the Slovak Republic through an analysis of the practical reintroduction of the constitutional judiciary within the Czech and Slovak Federal Republic (CSFR). In his contribution, the author details the circumstances of establishing the Constitutional Court of the CSFR, highlighting the role played by the President of the CSFR, Václav Havel, in its creation. He then analyses the legal foundations on which the Constitutional Court of the CSFR was built, including an overview of its powers, the constitutional status of its judges, and the specific staffing of the court. He also briefly discusses the methods of decision-making of the Constitutional Court of the CSFR and presents its most important decisions, namely the resolution on the "Commission of Inquiry to investigate the events of November 17, 1989 in Prague", the ruling on the question of totalitarian ideologies threatening the democratic order of the state, and the ruling on the legitimacy of lustrations in a democratic state governed by the rule of law. Although the practical functioning of the Constitutional Court of the CSFR did last only for ten months (as it ceased to exist together with the common state of Czechs and Slovaks on December 31, 1992), despite the passage of time, several of its ideas and decisions have retained their then persuasiveness and topicality to this day.
Kľúčové slová
súdna kontrola, Ústavný súd, Česká a Slovenská Federatívna Republika, Václav Havel.
Keywords
Judicial review, Constitutional court, Czech and Slovak Federative Republic, Václav Havel.
Úvod
Československo malo v roku 1990 za sebou unikátnu históriu existencie či skôr neexistencie ústavného súdnictva. Na jej počiatku stojí vytvorenie jedného z prvých koncentrovaných ústavných súdov na svete - Ústavného súdu Československej republiky, - ktorý existoval od roku 1921 až do roku 1939.
1)
V období druhej svetovej vojny súd zanikol a svoju činnosť neobnovil ani po vojne.
Keď bola po komunistickom prevrate v roku 1948 prijatá nová ústava, táto už právnu úpravu ústavného súdu neobsahovala. Zdôvodnené to bolo tým, že
"Národné zhromaždenie sa stáva naozaj najvyšším orgánom v štáte"
a preto
"...odstraňujeme všetky zvláštne orgány, ktoré boli viac-menej byrokratickej povahy a ktoré fakticky stáli nad Národným zhromaždením. Mám na mysli predovšetkým ústavný súd"
, pričom parlament, prezident a vláda
"majú spolupracovať ako orgány jednotnej ľudovej moci, nie pracovať proti sebe ako predstavitelia nejakých zvláštnych mocí"
.
2)
Rovnako sa s ústavným súdom nepočítalo ani v Ústave Československej socialistickej republiky z roku 1960.Znovu bola inštitúcia ústavného súdu formálne zavedená na základe prijatia ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii, a to hneď v trojakej podobe: ako ústavný súd federácie a dva ústavné súdy republík (pozri čl. 101 ústavného zákona). Fakticky neboli tieto ustanovenia nikdy naplnené, ale neboli z ústavného zákona o československej federácii do roku 1991 (t.j. do prijatia ústavného zákona č. 91/1991 Zb. o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) ani vypustené.
Zriadenie Ústavného súdu ČSFR
Prvý krok k zriadeniu Ústavného súdu ČSFR urobil symbolicky na medzinárodný deň ľudských práv (10. decembra 1990) československý prezident Václav Havel, ktorý vystúpil na 9. spoločnej schôdzi oboch komôr Federálneho zhromaždenia so zásadným prejavom, v ktorom vyjadril vážne obavy o budúcnosť spoločného štátu. Zároveň navrhol na odstránenie kompetenčných sporov
3)
a vznikajúcich patových situácií niekoľko podľa neho potrebných riešení, konkrétne: 1) prijatie ústavného zákona, ktorý umožní fyzické zriadenie ústavného súdu a 2) prijatie ústavného zákona o referende. Prezident Havel súčasne aj odovzdal predlohy týchto dvoch právnych predpisov predsedovi Federálneho zhromaždenia.
4)
K schváleniu návrhu ústavného zákona o ústavnom súde došlo nakoniec dňa 27. februára 1991. Na základe Havlovho poverenia uviedol v ten deň návrh ústavného zákona podpredseda federálnej vlády Pavel Rychetský, ktorý úlohu ústavného súdu charakterizoval nasledovne:
"zabezpečenie súladu nášho právneho poriadku s ústavou ako normou najvyššej právnej sily. Ústavný súd by sa mal stať miestom, na ktoré sa bude môcť odvolať každý občan, ktorého ústavou zaručené práva a slobody by štát prostredníctvom svojich aparátov ohrozoval.
Mal by sa stať miestom, ktoré ústavnou cestou predíde možným konfliktom a ústavným krízam, prameniacim z kompetenčných sporov... Ústavný súd nie je a nemôže byť nástrojom jednej zložky štátnej moci proti druhej, rovnako ako nie je a nemôže byť nástrojom jednej časti alebo jedného subjektu nášho federatívneho štátu proti subjektu druhému. Ide o miesto, na ktoré sa naopak budú s dôverou obracať občania, republika alebo orgán federácie so žiadosťou, aby jeho spor rozsúdil. Ústavný súd je teda koncipovaný ako orgán spoločný, spoločný rovnako pre Českú republiku ako pre Slovenskú republiku, pre občana aj pre orgány federácie. V tom je jeho poslanie a odtiaľ pramení potreba jeho dôsledne paritného zloženia a jeho konštituovanie tak, aby bol nezávislý od ostatných štátnych štruktúr."
5)
Po rozsiahlej diskusii a prijatí i neprijatí celého radu pozmeňujúcich návrhov bol ústavný zákon prijatý takmer jednomyseľne (hlasovali proti nemu len dvaja poslanci a sedem sa hlasovania zdržalo).Právomoci Ústavného súdu ČSFR
Ústavný súd ČSFR bol v článku 1 ústavného zákona č. 91/1991 Zb. o Ústavnom súde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zadefinovaný ako súdny orgán ochrany ústavnosti. Sudcovia Ústavného súdu ČSFR boli pri rozhodovaní nezávislí a boli viazaní jedine Ústavou ČSFR a ostatnými ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Sídlom Ústavného súdu ČSFR sa stalo Brno.
Čo sa týka kompetenčného rámca, Ústavný súd ČSFR mal právomoc rozhodovať:
1.
súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhrom