O organizácii, riadení a rozhodovaní Ústavného súdu SR. Kritické poznámky k novému zákonu I.

The authors analyse critically the second and third part of the new act on the Constitutional Court which becomes legally binding from the 1 March 2019. Their contribution starts with the consideration on the lack of respect towards the EU law despite the fact that the Constitutional Court is a court who is obliged to submit preliminary ruling questions. There are several specific problems with the interpretation and application of the new act. The most relevant are the decision making by a single judge and the unification of different legal opinions of chambers of three judges of the Constitutional Court. The rest of the interpretative difficulties concern the removal of President and Vice-President of the Constitutional Court.

Po 25 rokoch účinnosti zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zrušený zákon o ústavnom súde) bola prijatá nová zákonná úprava týkajúca sa Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ktorú predstavuje zákon č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len nový zákon o ústavnom súde). Táto nová právna úprava je účinná od 15. novembra 2018, okrem ustanovení § 1 až 13, 16 až 28, 32 až 248, 250 a 251, ktoré budú účinné až od 1. marca 2019.

Zrušený zákon o ústavnom súde "narástol" za 25 rokov svojej účinnosti o 42 paragrafov na aktuálnych 123 paragrafov. Nový zákon o ústavnom súde má až dvakrát viac ustanovení. Podľa jeho dôvodovej správy má väčšia prehľadnosť a jednoznačnosť normatívneho textu prispieť k zefektívneniu práce ústavného súdu, čím sa posilní ochrana základných práv, čo je účelom tejto právnej úpravy.

Pri koncipovaní znenia nového zákona o ústavnom súde sa podľa nášho názoru zabudlo na to, že príliš podrobná právna úprava zvyšuje mieru rizika, že normatívny text nebude schopný postihnúť všetky situácie, ktoré sa v reálnom živote môžu vyskytnúť. Zákon obsahuje podrobnú úpravu viacerých otázok, ktoré sú viac-menej organizačného charakteru, avšak v konkrétnej úprave procesu pred ústavným súdom zostal nielen na polceste, ale vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho výklade a používaní. Tieto rozpaky sú umocnené aj tým, že dôvodová správa k novému zákonu o ústavnom súde práve v kritických častiach neobsahuje žiadne vysvetlenie alebo používa zavádzajúce argumenty, eventuálne len opakuje text zákona.

Cieľom tohto príspevku o novom zákone o ústavnom súde je pomenovať niektoré problémy, ktoré nastoľuje jeho druhá a tretia časť v spojení aj s ostatnými časťami, naznačiť ich riešenie alebo preklenutie výkladovými metódami, prípadne aj zmenou zákona. Napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že v organizačných normách nového zákona o ústavnom súde nie sú zásadnejšie otázniky, nie je to tak. Niektoré z nich, ktoré sa vzťahujú na rozhodovanie ústavného súdu, ukazujú na nepochopenie toho, že aj ústavný súd je viazaný čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava), ktorý zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) ako aj čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ).

Nevyhneme