Anotácia
V predloženej vedeckej štúdii bližšie rozoberáme vznik a formovanie nemeckej idey právneho štátu (Rechtsstaatu), ktorej korene siahajú k Immanuelovi Kantovi. Na Kantove práce následne kriticky nadväzovali nemeckí teoretici počas celého 19. storočia. V štúdii zachytávame najpodstatnejšie názory relevantných autorov a v stručnosti ukazujeme, ako svojimi teóriami prispeli k formovaniu idey právneho štátu nielen v rámci nemeckej právnej vedy.
Annotation
In this research paper, we discuss in more detail the origin and formation of the German idea of the rule of law (Rechtsstaat), which goes back to the thought of Immanuel Kant. Kant's work was subsequently critically followed by German theorists throughout the 19th century. We capture the most important opinions of these authors and briefly show how their theories have contributed to the formation of the idea of the rule of law, not only in German legal science.
Kľúčové slová
Právny štát, Rechtsstaat, rule of law, Immanuel Kant
Keywords
Rechtsstaat, rule of law, Immanuel Kant
Úvod
V rámci tejto vedeckej štúdie sa pokúsime načrtnúť ideové východiská, ktoré boli rozhodujúce pre ranú profiláciu jednej z
"materských teórií"
právneho štátu: nemeckú koncepciu
Rechtsstaatu
. Táto koncepcia bola od jej počiatkov významným spôsobom ovplyvňovaná filozofickými či historickými východiskami svojej doby. Sformulovanie základov koncepčného rámca Rechtsstaatu je už tradične pripisované Immanuelovi Kantovi. S ohľadom na tento rámec sa potom v priebehu 19. storočia vytvorilo niekoľko viac alebo menej kritických doktrín
Rechtsstaatu
. Po pomerne podrobnej analýze možno za najdôležitejšie z nich považovať tieto:-
liberálnu doktrínu
Rechtsstaatu
(reprezentovanú Carlom Theodorom Welckerom, Johannom Christophom von Aretinom,Karlom von Rotteckom a najmä Robertom von Mohlom),-
konzervatívnu doktrínu
Rechtsstaatu
(reprezentovanú najmä Friedrichom Juliusom Stahlom),-
doktríny Rechtsstaatu so zameraním na myšlienku správneho súdnictva (Otto Bähr, Lorenz von Stein, Rudolf Gneist),
-
pozitivistickú doktrínu autoritárskeho
Rechtstaatu
(Carl Friedrich von Gerber, Paul Laband),-
doktrínu
Rechtstaatu
uznávajúceho subjektívne verejné práva Georga Jellinka.I. Základné východiská idey Rechtstaatu u Kanta
Ako sme už uviedli, svoj pôvod má doktrína Rechtsstaatu vo filozofickom diele Immanuela Kanta (1724 - 1804), ktoré bolo poznačené jednak epochálnou udalosťou francúzskej revolúcie, ako aj prostredím pruského štátu. Kant však nepoužíva výraz Rechtsstaat,
1)
ale hovorí iba o
"právnom stave"
("rechtlicher Zustand"
alebo tiež o
"status iuridicus"
).
2)
V § 41 svojej
"Právnej náuky"
z roku 1797 definuje
"právny stav"
nasledovne:
"Právny stav je taký vzájomný vzťah medzi ľuďmi, ktorý obsahuje podmienky, za ktorých môže byť každý účastný na svojom práve..."
3)
"Právny stav"
je pre Kanta štátom garantujúcim práva jednotlivcov, ktoré majú na základe toho, že sú ľudskými bytosťami. Tieto pritom majú na základe toho, že sú ľudskými bytosťami, už v prirodzenom, teda
"neprávnom"
stave. Problémom prirodzeného stavu však je, že tieto práva nie sú zabezpečené, a majú teda iba dočasný charakter. Na rozdiel od toho v
"právnom stave"
sa stávajú záväznými. Existuje tu totiž sudca, ktorý prijíma konečné záväzné rozhodnutia v prípade sporov o práva a tiež štátna moc, ktorá vynucuje rozhodnutia sudcov. Kantova idea by teda mohla byť ideou štátu, ktorý zaručuje individuálne práva.
4)
Formálny princíp možnosti
"právneho stavu"
nazýva Kant
"verejná spravodlivosť"
a rozdeľuje ho do troch typov, konkrétne na spravodlivosť ochraňujúcu (iustitia tutatrix
), spravodlivosť vyrovnávajúcu (iustitia commutativa
) a spravodlivosť rozdeľujúcu (iustitia distributiva
).
5)
Byrdová s Hruschkom vysvetľujú Kantovu ideu
"verejnej spravodlivosti"
ako spravodlivosti, ktorá môže byť dosiahnutá prostredníctvom ľudsky vytvorených verejných inštitúcií, na základe čoho potom vyvodzujú, že Kant požadoval na dosiahnutie
"právneho stavu"
naplnenie troch formálnych kritérií: existenciu zákonov (ľudského zákonodarcu), verejného trhu a súdnictva (ako inštitúcií potrebných na zabezpečenie práv, ktoré ľudia majú).
6)
Či dané inštitúcie v právnom systéme skutočne fungujú a zabezpečujú naše práva, súvisí následne ešte s tým, či napĺňajú materiálnu požiadavku, ktorú Kant nazýva
"všeobecná zákonodarná vôľa"
.
7)
Samotná existencia uvedených inštitúcií teda nie je podľa Kanta dostatočným predpokladom pre naplnenie
"právneho stavu"
. Týmto je, keď dané inštitúcie fungujú tak, že napĺňajú imperatív "všeobecnej zákonodarnej vôle", ktorej štandard určuje podľa Kanta prirodzené právo.
8)