Šikanovanie symbolu boja za nezávislosť poľského súdnictva a právny štát

Vydáno: 22 minút čítania

Súdne reformy v krajinách strednej a východnej Európy sa nestretávajú vždy s pochopením u sudcov. V prípade, že súdne reformy, proti ktorým verejne vystupujú sudcovia, sú v rozpore s právnym štátom, ako jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie, sloboda prejavu sudcov nie je len ich právom, ale dokonca aj povinnosťou. Práve takýmto sudcom je určené posolstvo prípadu poľského sudcu Waldemara Żureka, ktorý sa stal symbolom boja za nezávislosť súdnictva v Poľsku. Jeho verejné vystúpenia vyvolali reakciu vládnej moci, ktorá sa ho rôznymi opatreniami v oblasti kontroly rýchlosti jeho rozhodovania, či v rámci vykazovania majetku snažila odradiť od verejnej kritiky zásahov do súdnictva.Napriek tomu, že tieto opatrenia nevyústili do disciplinárnej sankcie voči tomuto sudcovi, porušili právo na slobodu prejavu, pretože neboli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

SVÁK, J.: Šikanovanie symbolu boja za nezávislosť poľského súdnictva a právny štát; Justičná revue, 74, 2022, č. 10, s. 1177 – 1184.

Judicial reforms in the countries of Central and Eastern Europe are not always met with understanding among judges. Where judicial reforms publicly opposed by judges contradict the rule of law as one of the core values of the European Union, freedom of expression of judges is not only their right but even their duty. It is to such judges that the message of the case of the Polish judge Waldemar Żurek, who has become a symbol of the fight for judicial independence in Poland, is addressed. His public appearances have provoked a reaction from the government authorities, which, through various measures to control the speed of his decision-making or the declaration of his assets, have sought to discourage him from publicly criticizing interference in the judiciary. Although these measures did not result in disciplinary action against the judge, they infringed the right to freedom of expression, as they were not necessary in a democratic society.

Kľúčové slová: právny štát, sudcovská nezávislosť, sloboda prejavu, súdna reforma.

Keywords: rule of law, judicial independence, freedom of expression, judicial reform.

 

 


Nadštandardná pozornosť venovaná rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"), ktoré sa týkali nezávislosti poľského súdnictva, 1) odráža ich význam v kontexte ochrany právneho štátu ako základnej hodnoty Európskej únie, zakotvenej v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii (konsolidovaného znenia). Ich význam ďaleko presiahol hranice Poľska a predmetné rozhodnutia možno chápať aj ako európske limity pri presadzovaní súdnych reforiem. Vzhľadom na to, že aktuálna politická moc, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy, sa často zameriava na súdnictvo, ktoré je v očiach verejnosti vykresľované ako "neefektívne" (predmetný mediálny obraz tu spravidla padá na úrodnú pôdu, a to nielen u ľudí majúcich bezprostrednú negatívnu skúsenosť so súdmi), tak predmetné limity odvodené z poľských skúseností nadobúdajú univerzálny charakter. Osobitne to platí v prípadoch, keď obeťami porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") sa stávajú sudcovia verejne brániaci hodnoty právneho štátu. Títo sudcovia predstavujú aj určité symboly boja za nezávislú justíciu. K nim možno v Rumunsku zaradiť
Lauru - Codrutu Kövesi,
2) či v Bulharsku
Miroslavu Todorovu
3) . Za takýto symbol boja za nezávislosť poľského súdnictva je považovaný