V komentovaných rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva aplikoval všeobecné východiská pre reštriktívny výklad možnosti orgánov verejno-politickej moci obmedziť slobodu prejavu sudcov, ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie o reformách v súdnictve. Vybrané prípady poukazujú na to, že na jednej strane nemožno nedostatky v plnení sudcovských povinností, resp. povinností pri riadení súdov zakrývať zasahovaním do sudcovskej nezávislosti (prípad Donev) a na druhej strane zásahomdo slobody prejavu sudcu (o to viac ak ide o predsedníčku sudcovskej stavovskej organizácie) môže dokonca dôjsť až k svojvôli a zneužitiu práva orgánom verejno-politickej moci v zmysle čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (prípad Miroslava Todorova).
In the commented decisions, the European Court of Human Rights has applied a restrictive interpretation of the possibility for public authorities to restrict the freedomof expression of judges who engage in public debate on the reforms of the judiciary. The selected cases indicate that, on the one hand, shortcomings in the performance of judicial duties, or obligations in the management of the judiciary cannot be shielded by interfering with judicial independce (the case of Donev) and, on the other hand, interfering with the judge’s freedom of expression (all the more so if the person is a chair of a judicial trade union) can lead to arbitrariness and abuse of rights by public authorities pursuant to Article 18 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms (the case of Miroslava Todorova).
Kľúčové slová:
sudcovská nezávislosť, disciplinárne stíhanie sudcov, sloboda prejavu sudcov.
Key words:
judicial independence, disciplinary prosecution of judges, freedom of expression of judges.
SVÁK, J.: Disciplinárna zodpovednosť sudcov v Bulharsku; Justičná revue, 74, 2022, č. 1, s. 87 - 94.
Rok po vydaní kľúčového rozhodnutia vo veci
Gudmundur AndriÁstradsson
1)
bol naplnený rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"), ktoré sa týkali posudzovania súdnych reforiem v krajinách strednej a východnej Európy, uskutočnených prevažne od polovice druhej dekády tohoto milénia. V predmetných rozhodnutiach ESĽP v princípe nekomentoval legitimitu týchto súdnych reforiem, ale pozastavil sa nad prostriedkami ("nástrojmi") ich uskutočňovania z pohľadu rešpektovania nezávislosti súdnictva a sudcov ako základného princípu právneho štátu. Touto optikou hodnotil predovšetkým zásahy orgánov verejno-politickej moci do nezávislosti súdov a sudcov v Poľsku,
2)
Albánsku
3)
a na Ukrajine.
4)
Na konci októbra došlo "na rad" Bulharsko v rozhodnutiach vo veciach
Miroslava Todorova proti Bulharsku (z 19. októbra 2021, č. 40072/13)
a
Donev proti Bulharsku (z 26. októbra 2021, č. 72437/11)
.
Pre pochopenie disciplinárnych konaní vedených proti bulharským sudcom, ktoré sa stali predmetom rozhodovania ESĽP o týchto sťažnostiach, je dôležité najprv stručne popísať - spoločensko-politický kontext doby, v ktorej boli tieto disciplinárne konania vedené, - systém uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti sudcov v Bulharsku.
Príbehy predmetných disciplinárnych konaní sa odohrávali po vstupe Bulharska do Európskej únie v roku 2007. Európska komisia vzhľadom na ťažkosti krajiny pri zabezpečovaní riadneho fungovania
