V komentovaných rozhodnutiach Európsky súd pre ľudské práva aplikoval všeobecné východiská pre reštriktívny výklad možnosti orgánov verejno-politickej moci obmedziť slobodu prejavu sudcov, ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie o reformách v súdnictve. Vybrané prípady poukazujú na to, že na jednej strane nemožno nedostatky v plnení sudcovských povinností, resp. povinností pri riadení súdov zakrývať zasahovaním do sudcovskej nezávislosti (prípad Donev) a na druhej strane zásahomdo slobody prejavu sudcu (o to viac ak ide o predsedníčku sudcovskej stavovskej organizácie) môže dokonca dôjsť až k svojvôli a zneužitiu práva orgánom verejno-politickej moci v zmysle čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (prípad Miroslava Todorova).
In the commented decisions, the European Court of Human Rights has applied a restrictive interpretation of the possibility for public authorities to restrict the freedomof expression of judges who engage in public debate on the reforms of the judiciary. The selected cases indicate that, on the one hand, shortcomings in the performance of judicial duties, or obligations in the management of the judiciary cannot be shielded by interfering with judicial independce (the case of Donev) and, on the other hand, interfering with the judge’s freedom of expression (all the more so if the person is a chair of a judicial trade union) can lead to arbitrariness and abuse of rights by public authorities pursuant to Article 18 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms (the case of Miroslava Todorova).