Súdne precedensy - Limity reorganizácie súdov z pohľadu právneho štátu

prof. JUDr. Ján Svák DrSc.

Vydáno: 13. 12. 2021 20 minút čítania

V dôsledku súdnej reformy na Ukrajine došlo zákonnou cestou k premenovaniu ukrajinského najvyššieho súdu. Preto sa sudcovia pôvodného súdu, ak chceli ďalej súdiť, museli zúčastniť výberového konania. Úlohou ESĽP v popisovanom prípade bolo rozhodnúť o uplatniteľnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru na verejnoprávny spor medzi sudcami a štátom, ktorého predmetom je legislatívna úprava.Komentovaný prípad tak rieši otázku vnútroštátnych možností sudcov, ako sa chrániť pred prijímaním zákonov zasahujúcich do ich sudcovskej nezávislosti.

As a result of the reform of the judiciary in Ukraine, the Ukrainian Supreme Court has been renamed.As a result, the judges of the former court had to participate in the selection procedure if they wanted to continue to judge.The role of the ECtHR in the present case was to decide on the applicability of Article 6(1) of the Convention on the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms on public law dispute between judges and the State, the subject of which is the legislation. The commented case thus addresses the question of national judges’ ability to protect themselves from adopting laws that interfere with their judicial independence.

SVÁK, J.: Limity reorganizácie súdov z pohľadu právneho štátu; Justičná revue, 73, 2021, č.11, s. 1367 - 1373.

Druhá dekáda 21. storočia je v našom stredoeurópskom priestore v oblasti justície poznamenaná radikálnym zásahom politických subjektov do súdnej moci. Rok 2021 ¹⁾ priniesol reakciu Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP") na tieto zásahy, ktoré majú spoločného menovateľa v podobe právneho štátu a z neho vychádzajúcej požiadavky zabezpečenia sudcovskej nezávislosti ako určujúceho kritéria hodnotenia týchto zásahov z pohľadu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"). Predmetné zásahy je však potrebné zásadne odlíšiť v závislosti od cieľa, ktorý sledujú, aj keď rétoricky sú všetky vedené vo verejnom záujme zvýšenia dôvery (je otázka, že zo strany koho - či verejnosti alebo politikov) v nezávislosť súdnictva, vrátane eliminácie sudcov najmä z dôvodu, že túto nezávislosť svojou činnosťou spochybňujú. Na jednej strane sú tak politické zásahy, ktoré ESĽP (ale aj orgány Európskej únie, vrátane Súdneho dvora Európskej únie) vyhodnotil ako rozporné s princípmi právneho štátu (v prípade, že ide o členský štát Európskej únie, tak z jeho chápania ako základnej hodnoty Európskej únie v zmysle čl. 2 Zmluvy o Európskej únii), čo je prípad Maďarska a Poľska. ²⁾ Na druhej strane sú to štáty, pri ktorých v zásade ESĽP legitimizuje ciele súdnej reformy ³⁾ a k nim v rozhodnutí

Gumenyuk a ostatní proti Ukrajine (z 22. júla 2021, č. 11423/19)

pribudla Ukrajina, ktorá vykonala súdnu reformu v roku 2016 a táto bola súčasťou rozsiahleho zavádzania reforiem v sociálnej a politickej sfére, spojených s požiadavkami Európskej únie pri snahe Ukrajiny dosiahnuť bezvízový režim ⁴⁾ so štátmi Európskej únie. Spoločným znakom pre posudzovanie vplyvov súdnych reforiem tak v štátoch, kde je ich cieľom politické ovládnutie súdov (Maďarsko, Poľsko), ako aj štátov s legitimizovanými cieľmi (väčšinou hlavným cieľom je boj proti korupcii ⁵⁾ ) je, že kľúčovým kritériom pre posudzovanie ich relevantnosti z pohľadu Dohovoru je dodržiavanie princípov právneho štátu a najmä deľby moci s osobitným akcentom na zachovanie sudcovskej nezávislosti.

Tradičným miestom počiatku spoločensko-politických zmien na Ukrajine je kyjevský Majdan. Koncom novembra 2013 sa tu začali veľké pr

Máte predplatné? Prihláste sa