DEMOKRACIA A ODBORNOST, MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT A IURA NOVIT CURIA (2.)
Povinnosťou orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte je poznať platný právny
poriadok a jeho dodržiavanie vyžadovať nielen od fyzických a právnických osôb, ale najmä od seba, vo
vlastnej činnosti pri uplatňovaní zverenej právomoci.
Iura novit curia
nie je sloganom slúžiacim na
rozšírenie pekných rečí o právnom štáte. Ide o právne významné správanie súdov, ktoré možno presne
identifikovať. Obsah tejto zásady vytvára rad povinností súdov, ktorých nesplnenie môže mať za
následok porušenie základných práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy Ústavy SR.(... pokračovanie z predchádzajúceho
čísla)
A. Začatie súdneho konania
Všeobecné súdy v SR neraz preceňujú a absolutizujú svoju viazanosť návrhom účastníka konania. V
skutočnosti viazanosť súdu návrhom je relatívna.1) Súd je povinný poznať
platný právny poriadok, a preto návrh účastníka konania môže spájať s právnym účinkom iba v rozsahu,
v akom návrh neodporuje platnému právnemu poriadku.
Podľa § 43 ods. 1 OSP: "Sudca alebo poverený
zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení
uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať."
Podľa § 43 ods. 2 OSP: "Ak účastník v lehote
podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo
podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý
ho vydal."
Právny účinok ustanovený § 43 ods. 2 OSP
nenastane po uplynutí lehoty určenej na odstránenie nedostatkov návrhu. Zákonom ustanovený účinok
nastane až vtedy (a jedine vtedy) ak v konaní nemožno pokračovať kvôli neodstráneniu uvedeného
nedostatku.
Prax, ktorú na všeobecných súdoch zaviedli predovšetkým vyšší súdni úradníci, odporuje právnemu
názoru Najvyššieho súdu SR:
"Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno
vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do
výroku rozsudku.
Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit), musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd
totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v
§ 153 ods. 2 OSP, nesmie účastníkom prisúdiť
viac, než čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než sú
navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu
na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z
materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním
návrhu na začatie konania.
Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, však nemožno
vykladať tak, že by navrhovateľ bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie
§ 79 ods. 1, druhá veta OSP navrhovateľovi
neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho
sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na začatie konania
presne, určite a zrozumiteľne označí (tak, aby bolo možné z obsahu návrhu na začatie konania bez
pochybností vyvodiť) spôsob určenia právneho vzťahu ro