Postavenie a perspektívy ústavného súdnictva v Slovenskej republike
V súčasnej dobe narastá význam a vplyv súdnej moci v celej našej geopolitickej sfére. Ide o dôsledok rôznych externých, ale aj interných faktorov. Z externých faktorov je to predovšetkým prehlbujúca sa globalizácia, integrácia či pokračujúca federalizácia Európskej únie. Tieto procesy vedú aj v našej krajine a najmä v inštitúciách tradične zodpovedných za kontrolu ústavnosti právnych noriem či za ochranu základných ľudských práv a slobôd k znižovaniu ich vážnosti a dôležitosti, pretože okruh vecí, ktoré mohli reálne ovplyvňovať, sa čím ďalej tým viac zužuje. Prípadný nesúlad ústavných a integračných pravidiel je totiž vylúčený prednostnou aplikáciou integračnej zmluvy alebo predpisu vydaného na jej základe; k reálnemu rozporu tak nemôže dôjsť.
Z uvedeného treba vyvodiť rovnocennosť integračných zmlúv s ústavným zákonom, teda ich postavenie na úrovni ústavného zákona. Únijné (integračné) právo je síce "integrované do právneho systému členských štátov", a je teda súčasťou právneho poriadku aplikovaného v Slovenskej republike, nie je však súčasťou jeho vnútroštátneho práva, pretože tvorí svojbytný právny poriadok1). Aplikácia únijného práva vo vnútri štátu je bezvýhradná a garantovaná princípom jeho prednosti.