Základy štruktúry a organizácie švédskeho súdnictva sú upravené v ústave, ktorú v Švédskom kráľovstve tvoria štyri ústavné zákony:
1)
-
zákon o forme vlády (ombeslutad ny regeringsform),
-
zákon o nástupníctve,
-
zákon o slobode tlače a
-
ústavný zákon o slobode prejavu.
Súdny systém Švédskeho kráľovstva je tvorený dvomi hlavnými paralelnými časťami, a to sústavou všeobecných súdov (allmänna domstolar), ktoré riešia najmä civilné a trestné veci a sústavou všeobecných správnych súdov (allmänna förvaltnings-domstolar), ktoré riešia spory medzi súkromnými osobami a orgánmi verejnej moci. Každá z týchto súdnych sústav má tri inštancie. V špecifických, zákonmi stanovených prípadoch majú právomoc prejednávať a rozhodovať spory špecializované súdy a tribunály. V Švédskom kráľovstve nie je zriadený ústavný súd. Podľa zákona o forme vlády v prípade, ak súd zistí, že ustanovenie právneho predpisu je v rozpore s ústavou alebo právnym predpisom vyššej právnej sily, toto ustanovenie sa nepoužije. Rovnako sa postupuje v prípade, ak pri prijímaní ustanovenia v podstatnom ohľade nebol rešpektovaný zákonný postup. Pri takomto posudzovaní súladu právnych predpisov však musí byť braný osobitný zreteľ na skutočnosť, že švédsky parlament (Riksdag) je najvyšším zástupcom ľudu a ústavné zákony majú prednosť pred inými právnymi predpismi.
2)
Ministerstvo spravodlivosti
má v rámci ústredných štátnych orgánov primárnu zodpovednosť za záležitosti týkajúce sa súdneho systému, vrátane rozpočtov a správy štátnych orgánov. Ministerstvo spravodlivosti zodpovedá aj za základnú legislatívu v oblasti občianskeho práva, trestného práva a procesného práva. Ministerstvo spravodlivosti nemôže zasahovať do rozhodovacej právomoci štátnych orgánov.
3)
Základy výkonu spravodlivosti sú upravené v kapitole 11 zákona o forme vlády. Tento zákon výslovne stanovuje, že ani švédsky parlament (
Riksdag)
, ani iná verejná autorita nemôžu určovať, ako súd rozhodne konkrétny prípad alebo inak uplatňuje zákonné pravidlá v konkrétnom prípade. Taktiež žiadna verejná autorita nie je oprávnená rozhodovať, ako budú súdne úlohy rozdelené medzi individuálnych sudcov.
4)
Stálych sudcov menuje vláda. Návrhy na vymenovanie za sudcu, ako aj vykonávanie záležitostí týkajúcich sa výberu a menovania sudcov patria do pôsobnosti
Rady pre navrhovanie sudcov
(Dom arnäm nden).
Rada pre navrhovanie sudcov sa skladá z deviatich členov, každý z nich má svojho zástupcu. Piati členovia musia byť alebo v minulosti museli byť stáli sudcovia, dvaja členovia musia byť právnici pôsobiaci mimo súdnictva, pričom jeden z nich musí byť advokát. Ďalší dvaja členovia (ako aj ich zástupcovia) zastupujú verejnosť a sú volení parlamentom. Ostatní členovia a ich zástupcovia sú menovaní vládou.
5)
Kandidáti na pozíciu stáleho sudcu musia byť švédski občania a museli zložiť predpísanú kvalifikačnú skúšku. Stáleho sudcu možno zbaviť výkonu sudcovskej funkcie iba v presne vymedzených prípadoch, teda ak sa v dôsledku trestného činu alebo hrubého alebo opakovaného zanedbávania služobných povinností ukázalo, že je zjavne nespôsobilý na výkon funkcie alebo ak dovŕšil príslušný dôchodkový vek alebo ak je zo zákona povinný odstúpiť z funkcie z dôvodu dlhotrvajúcej straty pracovnej schopnosti.
6)
Švédska národná správa súdov
7)
je ústredný orgán pre všeobecné súdy, administratívne súdy, pre tribunály pre nájom a árendu a Národný orgán na poskytovanie právnej pomoci, ktorého úlohou je vytvárať vhodné podmienky na to, aby konania na súdoch prebiehali efektívne a v súlade so zásadou riadneho procesu, okrem iného, efektívnym a vhodným prideľovaním prostriedkov, administratívnou podporou a poskytovaním služieb, ako aj podporou vzájomnej komunikácie dotknutých subjektov pôsobiacich v justícii.SÚSTAVA VŠEOBECNÝCH SÚDOV
Všeobecné súdy sa zaoberajú trestnými vecami, v ktorých bolo prokurátorom vznesené obvinenie voči osobe podozrivej z trestného činu, ako aj civilnými vecami, ako napríklad spory o obsah kúpnej zmluvy, o dedičstvo, o zverenie dieťaťa do starostlivosti, ako aj ďalšími záležitosťami,