DEMOKRACIA A ODBORNOST, MATERIÁLNY PRÁVNY ŠTÁT A IURA NOVIT CURIA (1.)
Povinnosťou orgánov verejnej moci v materiálnom právnom štáte je poznať platný právny
poriadok a jeho dodržiavanie vyžadovať nielen od fyzických a právnických osôb, ale najmä od seba, vo
vlastnej činnosti pri uplatňovaní zverenej právomoci.
Iura novit curia
nie je sloganom slúžiacim na
rozšírenie pekných reč o právnom štáte. Ide o právne významné správanie súdov, ktoré možno presne
identifikovať. Obsah tejto zásady vytvára rad povinností súdov, ktorých nesplnenie môže mať za
následok porušenie základných práv zaručených siedmym oddielom druhej hlavy Ústavy SR."Právo bezprostredne mení (alebo zachováva) ľudské správanie. V tom je jeho bezprostredný účel.
Až zmenou alebo zachovaním ľudského správania právo vstupuje do života
spoločnosti."1) Právo (právny poriadok) nie je samoúčel. Účel práva sa
nedosiahne prijatím všeobecne záväzného právneho predpisu, ale až jeho uplatnením v dianí v
spoločnosti.
Dôraz na fázu aplikácie práva v materiálnom právnom štáte položil aj Ústavný súd SR:
"Materiálny právny štát sa nezakladá na zdanlivom dodržiavaní práva či na formálnom
rešpektovaní jeho obsahu spôsobom, ktorý predstiera súlad právne významných skutočností s právnym
poriadkom. Podstata materiálneho právneho štátu spočíva v uvádzaní platného práva do súladu so
základnými hodnotami demokraticky usporiadanej spoločnosti a následne v dôslednom uplatňovaní
platného práva bez výnimiek založených na účelových
dôvodoch."
2)Uvádzanie platného práva do života sa v materiálnom právnom štáte uskutočňuje činnosťou orgánov
verejnej moci, ktoré zaťažuje rad povinností slúžiacich na vyvolanie aktivity týchto orgánov, na ich
zapojenie do uplatňovania práva.
"Ústavný súd zastáva názor, že úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky,
ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci.
Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k
ochrane hmotnoprávnych vzťahov, a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je
nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím
nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú
vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať
rozhodnutie."
3)Ústavný súd SR citovaným právnym názorom vymedzil rozsah činností, ktoré podľa jeho názoru musí
orgán verejnej moci vykonať pri uplatnení