DISCIPLINÁRNE KONANIE PROTI ÚSTAVNÝM ČINITEĽOM V REZORTE JUSTÍCIE
Zákon o ústavnom súde v platnej podobe je výsledkom osemnástich novelizácií. Právomoc
Ústavného súdu SR v konaní o disciplinárnej zodpovednosti ústavných činiteľov v rezorte justície je
názorným príkladom, ako sa vzrastajúci počet novelizácii tohto zákona nedokáže spojiť s právnou
istotou v závažných otázkach.
Ústavný súd SR má právomoc vykonať disciplinárne konanie voči:
- predsedovi NS SR,
- podpredsedovi NS SR,
- generálnemu prokurátorovi SR.
Ide o právomoc, ktorú ústava zverila plénu ústavného súdu
(čl. 131 ods. 1 v spojení s
čl. 136 ods. 3). Podrobnosti o uplatnení tejto
právomoci určuje zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde"). Zákon o
ústavnom súde pre konanie o disciplinárnej zodpovednosti ústavných činiteľov v rezorte justície
neustanovil obligatórne ústne pojednávanie, ani účasť verejnosti.
Zákon o ústavnom súde sa zakladá na predstave, že existujú otázky významné pre vedenie konania
pred Ústavným súdom SR, ktoré musia byť upravené právnym poriadkom, avšak upravuje ich prameň práva
rozdielny od zákona o ústavnom súde. Na disciplinárne konanie voči predsedovi alebo podpredsedovi NS
SR a generálnemu prokurátorovi SR sa primerane použijú osobitné predpisy - zákon o sudcoch a
prísediacich v prípade konania proti predsedovi alebo podpredsedovi NS SR a zákon č. 154/2001 Z.z. o
prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v prípade disciplinárneho konania proti generálnemu
prokurátorovi SR.
Konanie o disciplinárnej zodpovednosti predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu SR
Tento typ konania slúži na ochranu funkcionárov Najvyššieho súdu SR pred bezdôvodným, alebo
politicky motivovaným postihom a súčasne na zachovanie ich potenciálnej právnej zodpovednosti
uplatnenej bez narušenia nezávislosti súdnej moci.
Ústavný súd SR ako všeobecné pravidlá pre konanie o disciplinárnej zodpovednosti proti
funkcionárom Najvyššieho súdu SR uviedol:
"Pri posúdení predmetnej veci teda nebolo možné neprihliadnuť na skutočnosť, že
ústavodarca zveril ústavnému súdu disciplinárne konanie práve a len vo vzťahu k sudcom ústavného
súdu, predsedovi a podpredsedom najvyššieho súdu a generálnemu prokurátorovi. Odlíšením režimu
uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti voči predsedovi najvyššieho súdu od režimu, ktorému
podliehajú sudcovia všeobecných súdov, ústavodarca jednoznačne vyjadril svoj úmysel priznať
rozhodovaniu o disciplinárnom previnení predsedu najvyššieho súdu rozmer ochrany
ústavnosti.
V disciplinárnom konaní voči predsedovi najvyššieho súdu ústavný súd môže a musí chrániť
ústavnosť v zásade dvoma spôsobmi: buď voči predsedovi najvyššieho súdu, ktorý sa svojím konaním
dopustí takého disciplinárneho previnenia, ktoré svojou závažnosťou alebo svojimi účinkami smeruje
voči ústavným normám, princípom a hodnotám, alebo naopak voči prípadom, v ktorých by voči nositeľovi
verejnej funkcie tak zásadného ústavného významu mohla byť disciplinárna zodpovednosť vyvodená bez
ohľadu na dopad, ktorý to vyvolá vo vzťahu k ústavným normám, princípom a hodnotám.
Pri uplatňovaní disciplinárnej zodpovednosti voči predsedovi najvyššieho súdu ústavný
súd musí zohľadniť predovšetkým ústavný princíp nezávislosti súdnej moci (čl. 141 ods. 1 ústavy),
ako aj princíp nezávislosti sudcu (čl. 144 ods. 1 ústavy) a princípu deľby moci, ktoré sú limitované
širšie než len gramatickým výkladom zákona."
1)Ústavný súd SR dosiaľ niekoľkokrát konal a rozhodol o disciplinárnej zodpovednosti
predsedu Najvyššieho súdu SR. V prvom rozhodnutí vyslovil, že:
"M. K., predsedu NS SR, podľa § 129 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - oslobodzuje -
spod návrhu na začatie disciplinárneho konania vo veci závažného disciplinárneho previnenia podľa §
116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúceho v pokračovaní v porušovaní povinností súdneho
funkcionára napriek výzve na jeho odstránenie alebo takom porušovaní povinností súdneho funkcionára,
ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod súdnictva, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že 23. augusta 2006 vedome v rozpore s ustanovením § 7 ods. 5 písm. c) zákona č. 312/2001
Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neumožnil
kontrolnej skupine Ministerstva spravodlivosti SR vykonať kontrolu dodržiavania uvedeného zákona,
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vo vzťahu k
štátnym zamestnancom NS SR. Kontrolná skupina v zložení JUDr. S. M., ve