Súdna rada Slovenskej republiky: Ústavné otázniky od samého zrodu (2. časť)

Súdna rada je ústavná inštitúcia, ktorá sa začala zriaďovať v poslednom desaťročí 20. storočia. V štátoch Európskej únie sa taký orgán zriadil najskôr ústavou vo Francúzsku (čl. 65), Grécku (čl. 90 a 91), Portugalsku (čl. 218), Španielsku (čl. 122) a Taliansku (čl. 104). Organizácia súdnych rád v týchto štátoch nie je jednotná. Vo Francúzsku má súdna rada dve rovnocenné paralelné štruktúry - jednu pre sudcov, druhú pre štátnych zástupcov. V Grécku zasa existujú dve rady, jedna s právomocou rozhodnúť o služobnom postupe sudcov a druhá s právomocou rozhodovať o disciplinárnych previneniach sudcov.

Vo Francúzsku kolégium Najvyššej sudcovskej rady pre veci sudcov sa skladá z prezidenta republiky, ministra spravodlivosti, piatich riadnych sudcov, jedného štátneho zástupcu, jedného člena Štátnej rady a z troch osobností, ktoré nepatria k parlamentu ani k súdnej moci a po jednom ich menuje prezident republiky, predseda Národného zhromaždenia a predseda Senátu. Kolégium pre sudcov predkladá návrhy na menovanie riadnych sudcov Kasačného súdu a na menovanie prvého predsedu Apelačného súdu a predsedov súdu najvyššej inštancie. Kolégium pre sudcov zasadá ako disciplinárna rada riadnych sudcov (čl. 65 ústavy).

Grécky model na povyšovanie, menovanie, predkladanie a znovu poverovanie sudcov vytvára najvyššiu súdnu radu, ktorá predkladá návrhy prezidentovi republiky. Táto rada pozostáva z predsedu príslušného najvyššieho súdu a z členov totožného súdu vybraných žrebom z radov sudcov slúžiacich aspoň dva roky (čl. 90 ods. 1 ústavy). Z pohľadu komparatívneho práva v rodine súdnych rád ide o sudcovskú radu, t.j. orgán s výlučným zastúpením z radov sudcov, čo je dané právomocou zahŕňajúcou výlučne ustanovovanie a kariérny postup sudcov.

Disciplinárnu právomoc nad sudcami od funkčného zaradenia člena Najvyššieho súdu vykonáva najvyššia disciplinárna rada (čl. 91 ods. 1 ústavy). Najvyššia disciplinárna rada sa skladá z predsedu Štátnej rady, ktorý predsedá najvyššej disciplinárnej rade, ďalej z dvoch podpredsedov alebo radcov Štátnej rady, dvoch podpredsedov alebo členov Najvyššieho súdu, dvoch podpredsedov alebo radcov Rady kontrolórov a dvoch riadnych profesorov práva na právnických fakultách domácich univerzít. Členovia disciplinárnej rady sa žrebujú z radov tých, ktorí pôsobia na Najvyššom súde alebo právnickej fakulte aspoň tri roky (čl. 91 ods. 2). Návrh na disciplinárne konania predkladá minister spravodlivosti.

Disciplinárnu právomoc nad ostatnými sudcami v prvej a druhej inštancii vykonávajú rady zložené z riadnych sudcov vyberaných žrebom podľa zákona (čl. 91 ods. 3 ústavy).

Portugalská ústavná úprava sa zmenila vo vzťahu k najvyššej sudcovskej rade. Podľa pôvodnej úpravy z roku 1976 Najvyššej sudcovskej rade patrilo menovanie, poverenie, preloženie a povýšenie sudcov súdnych tribunálov a disciplinárna právomoc podľa zákona (čl. 219 ods. 1). Neskôr sa ústava zmenila tak, že čl. 218 určuje zloženie Najvyššej sudcovskej rady - predsedá jej predseda najvyššieho súdu. Členmi Najvyššej sudcovskej rady sú dvaja členovia vymenovaní prezidentom republiky, sedem členov volí parlament a ďalších sedem členov volia sudcovia podľa systému pomerného zastúpenia (čl. 218 ods. 1). Najvyššia sudcovská rada má právomoc menovať, prideľovať, prekladať a povyšovať sudcov a vykonávať nad nimi disciplinárny dohľad podľa zákona (čl. 217 ods. 1).

V Taliansku Najvyššej sudcovskej rade predsedá prezident republiky. Jej členmi zo zákona je prvý predseda a generálny prokurátor Kasačného súdu. Ďalší členovia sú volení z dvoch tretín riadnymi sudcami z príslušníkov rôznych kategórií sudcov a z jednej tretiny parlamentom na spoločnej schôdzi oboch komôr z radov riadnych univerzitných profesorov právnych odvetví a z advokátov činných aspoň pätnásť rokov. Volení členovia vykonávajú funkciu štyri roky bez možnosti znovuzvolenia na najbližšie nasledujúce funkčné obdobie. Dokiaľ vykonávajú funkciu v Najvyššej sudcovskej rade, nemôžu byť zapísaní do zoznamu príslušníkov povolania ani nesmú byť členmi Parlamentu alebo oblastnej rady (čl. 104 ústavy). Najvyššej sudcovskej rade náleží ustanovenie, prideľovanie, prekladanie, povyšovanie a disciplinárne opatrenia týkajúce sa sudcov (čl. 105 ústavy).

Španielska Generálna rada súdnej moci sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, ktorý je na jej čele a z dvadsiatich členov menovaných kráľom na päť rokov, a to z dvanástich sudcov všetkých kategórií, ďalej zo štyroch členov na návrh Kongresu a štyroch členov na návrh Senátu, v oboch prípadoch so súhlasom trojpätinovej väčšiny