K napätosti vzťahov medzi médiami a súdnictvom

Vydáno: 19 minút čítania

Vzťahy medzi súdnictvom a médiami sú ovplyvňované nadmerným záujmom verejnosti o priebeh a výsledky súdnych konaní. Je povinnosťou novinárov tento záujem uspokojiť. Prináša to však aj zodpovednosť novinárov, aby pri tom nenarušili autoritu súdnictva. Táto sa dá narušiť účelovým vynášaním informácií z častí súdnych spisov, ktoré majú byť utajené pred verejnosťou. V rozoberanom prípade je dôvodom vynášania informácií zo spisov snaha sudcov prostredníctvom nich zapájať sa do politického života a ovplyvňovať ho v prospech záujmov sudcovského stavu.

Relations between the judiciary and the media are influenced by excessive public interest in the conduct and outcome of court proceedings. It is the duty of journalists to satisfy this interest. However, it also brings the responsibility of journalists not to undermine the authority of the judiciary. This can be undermined by the purposeful distribution of information from parts of court files that are to be kept secret from the public. In the case at hand, the reason for distribution of information from the files is the judges’ attempt to engage in political life and influence it in the interests of the judiciary.

SVÁK, J.: K napätosti vzťahov medzi médiami a súdnictvom; Justičná revue, 74, 2022, č. 3, s. 403 – 408.

Kľúčové slová: súdnictvo, sloboda prejavu, médiá, informovanie o súdnych konaniach.

Key words: judiciary, freedom of expression, media, information on court proceedings.

Vzťahy medzi médiami a súdnictvom sa v čase vyvíjajú.Od vzájomnej symbiózy v prvom desaťročí po roku 1989, kedy média boli na strane posilňovania sudcovskej nezávislosti, až po súčasnosť, kedy zdôrazňujú sudcovskú zodpovednosť. V neoliberálnom prostredí na prelome milénií sa tak ako v ekonomickom prostredí každá diskusia končila "... lebo súkromník je lepší hospodár ako štát", tak aj v justičnom prostredí sa končila "...lebo sudcovská nezávislosť."
Dokonca aj tam, kde nešlo o výkon súdnictva ako napríklad vo vzdelávaní sudcov, kde sa ešte dodalo
"... lebo sudca najlepšie vie čo sudca potrebuje vedieť a ako sa vzdelávať",
ba preto sa menili v tomto smere aj zákony prikazujúce, aby do vedenia rezortných vzdelávacích inštitúcií boli
ex lege
kreovaní sudcovia a nie akademici (sudca a učiteľ sú dve rôzne povolania, aj keď učiteľ K. Plank je v spomienkach najlepším predsedom Najvyššieho súdu SR). Tieto, pre niekoho až komické situácie, ktoré prebehli bez väčšej odozvy médií, sa začali meniť, keď sa medzi médiá a sudcov vmiešala politika. V predchádzajúcom komentovanom rozhodnutí 1) išlo o klasickú snahu sankcionovať sudcov kritizujúcich súdne reformy. V komentovanom rozhodnutí
Freitas Rangel proti Portugalsku (z 11. januára 2022, č. 78873/13)
išlo o iný aspekt kolaborácie médií a reprezentantov súdnictva pri ovplyvňovaní verejnej mienky a politiky. Je