Ako môžu "čachre-machre" pri výbere sudcov porušiť právo na zákonom zriadený súd

prof. JUDr. Ján Svák DrSc.

Vydáno: 20. 02. 2021 19 minút čítania

Princíp oddelenia výkonnej moci od súdnej prestáva byť len inštitucionálno-organizačným príkazom pre zabezpečenie nezávislosti výkonu súdnictva. Vďaka ESĽP a jeho výkladu článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa stáva individuálnym ľudským právom. V rozoberanom rozhodnutí účastník konania úspešne namietol porušenie práva na zákonného sudcu, keď ho odsúdil sudca, ktorý sa stal sudcom len vďaka zásahu ministra spravodlivosti do výberového konania.

The principle of the separation of executive power from the judicial ceases to be merely an institutional-organizational command to ensure the independence of the judiciary. Thanks to the ECtHR and its interpretation of Article 6 of the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms, it becomes an individual human right. In the decision under analysis, the party to the proceedings successfully objected the infringement of the right of access to lawful judge when he was convicted by a judge who became a judge only due to the intervention of the Minister of Justice in the selection procedure.

SVÁK, J.: Ako môžu "čachre-machre" pri výbere sudcov porušiť právo na zákonom zriadený súd; Justičná revue, 73, 2021, č. 2, s. 253 - 259.

V tektonickej dobe naplnenej snahami o reformu súdnictva sa na konci roka 2020 "narodil" v parlamente projekt Najvyššieho správneho súdu. Takmer 30 rokov sa hľadala politická vôľa na presadenie myšlienky vytvorenia súdu, ktorý z hľadiska svojej kompetencie (v rovine príslušnosti aj v rovine právomoci) má bližšie k ústavnému súdnictvu ako k všeobecnému súdnictvu. Samotné správne právo je len podrobnejšie rozpísaným itinerárom riadenia štátu, ktorého základné pravidlá určuje ústava a ústavné právo, čím vytvárajú samotnú podstatu systému verejného práva. Odrazom toho by malo byť špecializované súdnictvo rozhodujúce spory v oblasti verejného práva, ako aj na kontrolu ústavnosti (ústavné súdnictvo) a zákonnosti (správne súdnictvo) normotvorby. K tomuto modelu sa krajiny západoeurópskej demokracie dostávali buď francúzskym modelom (osamostatňovaním rozhodovacej činnosti) v rámci verejnej správy alebo germánskym modelom (špecializáciou v rámci všeobecného súdnictva). Krajiny strednej a východnej Európy si mohli na troskách totalitného štátu vybrať, ktorou cestou sa vyberú, avšak cieľ bol fakticky spoločný - vytvorenie samostatného systému správneho súdnictva, ktorého žiarivým symbolom je

Conseil d'Etat

ako európsky Mont Blanc správneho súdnictva. Relevantnou otázkou preto je: nie prečo vznikol Najvyšší správny súd, ale prečo to tak dlho trvalo? Na to dajú odpoveď (možno) právni historici a dobre by bolo, keby využili ešte spomienky pamätníkov.

Francúzsky (viac) aj germánsky (iným spôsobom) model ukazujú, že najvýraznejším znakom, priam rodovým archetypom správneho súdnictva je zdroj legitimity sudcov správneho súdnictva. Je všeobecná zhoda v tom, že je to predovšetkým vysoká kvalifikovanosť a bohaté praktické skúsenosti, pričom samozrejmosťou je morálna bezúhonnosť. V zásade menej dôležitým je potom proces výberu, resp. forma (spôsob) kreovania sudcovskej funkcie, kde napríklad ESLP dlhodobo akceptuje širokú škálu rôznych systémov výberu a menovania sudcov a akcentuje absenciu jednotného európskeho modelu za podmienky, že kreujúce orgány nebudú mať neskôr neprimeraný vplyv na rozhodovanie týchto sudcov. ¹⁾

Minulá dekáda však priniesla viaceré znepokojujúce signály presadzovania politického vplyvu na personálne z