Voľby ako hodnota právneho štátu

prof. JUDr. Ján Svák DrSc.

Vydáno: 11. 03. 2023 28 minút čítania

Komentár podáva prehľad rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali preferenčných kvót kandidátov zastupujúcich národnostné menšiny v celkovom kontexte tzv. uzatváracej klauzuly (minimálny počet hlasov, ktoré musí kandidujúci subjekt vo voľbách získať). Priklonil sa v nich k názoru, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezaväzuje zmluvnú stranu k tomu, aby vo voľbách zabezpečila pozitívnu diskrimináciu menšín. Komentovaný prípad rieši otázku zodpovednosti štátu za porušenie pozitívnej diskriminácie menšín v prípade jej aplikácie v celoštátnych voľbách v Maďarsku.

This commentary provides an overview of the decisions of the European Court of Human Rights that have dealt with preferential quotas for candidates representing national minorities in the overall context of the so-called closure clause (the minimum number of votes that a candidate must obtain in an election). In these cases, the European Court of Human Rights took the view that the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms does not oblige a State party to ensure positive discrimination against minorities in elections. The commented case addresses the issue of State liability for violation of positive discrimination against minorities in case of its application in national elections in Hungary.

SVÁK, J.: Voľby ako hodnota právneho štátu; Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 219 – 227.

Kľúčové slová: voľby, volebné prahy, národnostné menšiny, právny štát.

Key words: elections, electoral thresholds, national minorities, rule of law.

V ústavnej definícii štátu Slovenská republika sa v čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky vedľa seba vynímajú dve jeho charakteristiky - "demokratický" a "právny". ¹⁾ Zaradenie týchto pojmov vedľa seba môže zviesť k skreslenej predstave, že existujú paralelne a bez inklúzie, resp. častejšie je vnímanie týchto pojmov ako vzájomne podmienených. Demokratický štát by bez právneho bol prázdnou fikciou a, naopak, právny štát v nedemokratickom prostredí by bol ilúziou. Ide nepochybne o správne predstavy, avšak v teoretickej rovine môžu vyznieť hlucho, kým sa nepretavia do konkrétnych inštitútov. Medzi kľúčové inštitúty demokratického štátu patria voľby a ich zásadné princípy (sloboda, rovnosť, tajnosť, spravidla aj priamosť) sú vymedzované v ústavách. Tam to spravidla aj končí, pretože je na voľnej úvahe štátu, akú konkrétnu formu a spôsob (volebný systém) si zvolí a preto zákonodarca má pri koncipovaní volieb voľnú ruku. Porušenie volebných zákonov je v rozpore s princípom zákonnosti, ktorý je síce zásadou právneho štátu, ale nie jedinou. Ústavodarca k nim môže pridať (okrem už uvedených) aj ďalšie. Ak tak urobí, stávajú sa zároveň hodnotami právneho štátu a zákonodarca je nimi viazaný. Niektoré z takýchto hodnôt môžu mať aj medzinárodnoprávnu ochranu v prípade, že sú súčasťou medzinárodne garantovaných zásadných princípov volebného práva a o jednej z nich je rozhodnutie vo veci

Bakirdzi a EC proti Maďarsku (z 10. novembra 2022, č. 49636/14 a 65678/14),

ktoré vnieslo zaujímavý rozmer do vzťahu demokracie a právneho štátu. V prípade, ak štát sa dobrovoľne a v záujme demokracie rozhodne poskytnúť v oblasti volebného práva nadštandardný ústavný rozsah práv, než poskytuje medzinárodnoprávny štandard, a potom tento ústavný sľub nedodrží, môže ho medzinárodné spoločenstvo z pohľadu ochrany právneho štátu brať na zodpovednosť za porušenie tohoto nadštandardne priznaného práva?

V prípade základných práv je táto otázka vyriešená kladnou odpoveďou. Ak sa napríklad štát rozhodne priznať obvinenému z trestného činu väčší rozsah práv, ako mu priznáva čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobô