Štátne občianstvo ako podmienka volebného práva aj v 21. storočí?

The paper disputes the acceptance of a specific nationality as an traditional requisite for the suffrage. Particular attenttion is paid to parliamentary elections, becase a parliament generally represents the leading state authority. The paper also contents an attempt to formulate alternatives that would replace the nationality as a requisite of the suffrage. They are above all the principle of affected interests and the coercion principle, which also demonstrate the fact that an individual is a part of the political community and therefore should have the right to participate on the government of this political community, even throught the suffrage. The paper is based on the author´s habilitation lecture.

Význam inštitútu volieb a volebného práva pre súčasné demokratické štáty netreba osobitne zdôrazňovať. Rovnako ničím novým nie je ani to, že súčasné demokracie majú prevažne reprezentatívny charakter. Reprezentatívna demokracia je však bez volieb a volebného práva takmer nepredstaviteľná. Skrátka, nepochybne možno súhlasiť s konštatovaním, že volebné právo v podmienkach súčasných demokratických štátov, Slovenskú republiku (ďalej aj len SR) nevynímajúc, predstavuje fundamentálny prostriedok, ktorého prostredníctvom sa suverén zúčastňuje na výkone moci, teda prostriedok, ktorého prostredníctvom sa podieľa na správe verejných vecí.

Predmetom tohto príspevku je princíp všeobecnosti volebného práva. Tento princíp nám identifikuje - zjednodušene povedané - okruh subjektov, ktorým volebné právo patrí, resp. ktorým by volebné právo patriť malo. Na nasledujúcich riadkoch upriamime pozornosť na tzv. formálny prístup k všeobecnosti volebného práva. Predmetom záujmu preto budú formálne zakotvené podmienky volebného práva, a to osobitne jedna z týchto podmienok.

Okruh subjektov, ktorým všeobecné volebné právo formálne patrí, je vymedzený prostredníctvom viacerých podmienok. Možno ich nazvať aj cenzami volebného práva. Vývoj volebného práva za posledných viac ako dvesto rokov bol charakteristický práve postupným odstraňovaním jednotlivých volebných cenzov. Alebo, povedané inými slovami, postupne dochádzalo k vypúšťaniu jednotlivých podmienok volebného práva, a tak súčasne k rozširovaniu okruhu osôb, ktorým bolo volebné právo priznané. Podmienky týkajúce sa majetku, vzdelania či pohlavia sú už dnes považované za nezlučiteľné s konceptom všeobecnosti volebného práva. Naopak, jednou z podmienok volebného práva, ktorá je považovaná za akceptovateľnú a za zlučiteľnú s princípom všeobecnosti volebného práva aj v súčasnosti, je podmienka štátneho občianstva. Volebné právo teda spravidla patrí len osobám majúcim k dotknutému štátu osobitný právny vzťah, teda tým, ktoré sú jeho štátnymi občanmi. Podmienka štátneho občianstva sa týka predovšetkým najdôležitejších volieb, za ktoré môžeme označiť voľby do vrcholného zastupiteľského a zákonodarného zboru, čiže voľby parlamentné. So zreteľom na uplatňovanú formu vlády však môže ísť aj o voľby hlavy štátu. V niektorých štátoch sa podmienka štátneho občianstva vzťahuje aj na voľby do orgánov územnej samosprávy.

V ďalších častiach príspevku upriamime pozornosť práve na štátne občianstvo ako podmienku volebného práva. Ako napovedá aj názov príspevku, cieľom bude nájsť odpoveď na otázku, či je štátne občianstvo ako podmienka volebného práva - pri - odôvodniteľná a akceptovateľná aj v súčasnosti, teda v druhej dekáde 21. storočia. Súčasne sa pokúsime načrtnúť alternatívy, ktoré by štátne občianstvo ako podmienku volebného práva mohli nahradiť.

Odpoveď na otázku z predchádzajúcich riadkov sa budeme snažiť nájsť predovšetkým v kontexte ústavného systému SR. je totiž štátne občianstvo ako podmienka volebného práva pri parlamentných voľbách platná aj v našich podmienkach. Pre existenciu aktívneho, ale aj pasívneho volebného práva, je preto pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj len NR SR alebo Národná rada) potrebné splniť nielen podmienku veku, ale aj podmienku štátneho občianstva SR.¹⁾ Táto podmienka vyplýva jednak z Ústavy,²⁾ rovnako je však výslovne uvedená aj v zákone o podmienkach výkonu volebného práva, teda v tzv. volebnom kódexe.³⁾

Ešte predtým, ako sa dostaneme k samotnej úvahe o vhodnosti nahradenia štátneho občianstva ako podmienky volebného práva pri parlamentných voľbách, je viac ako vhodné venovať aspoň niekoľko slov tomu, prečo je vôbec štátne občianstvo pri týchto voľbách tradičnou podmienkou volebného práva.

Štátne občianstvo predstavuje jeden z najdôležitejších inštitútov a inštrumentov regulujúcich vzťahy medzi štátom a jednotlivcom. Dokonca ho možno označiť za jeden z fundamentálnych atribútov štátu.^4)<