Anotácia
Predložená vedecká štúdia sa venuje míľnikom anglo-americkej idey
rule of law
, ktoré od 17. do 19. storočia významným spôsobom prispeli k jej postupnému sformovaniu. Autor v rámci svojej analýzy ako takéto kľúčové momenty približuje príspevky Edwarda Cokea, Johna Locka, prijatie Ústavy USA, Listy federalistov, rozhodnutie vo veci Marbury v. Madison a dielo Alberta Venn Diceyho.Annotation
This research paper deals with the milestones of the Anglo-American idea of the rule of law which significantly contributed to its formation from the 17th to the 19th century. In his analysis, the author presents as such key moments the contributions of Edward Coke, John Locke, the adoption of the United States Constitution, The Federalist Papers, the case Marbury v. Madison and the work of Albert Venn Dicey.
Kľúčové slová
Právny štát, rule of law, Edward Coke, John Locke, Ústava USA, Listy federalistov, Marbury v. Madison, Albert Venn Dicey.
Keywords
Rule of law, Edward Coke, John Locke, US Constitution, Federalist, Marbury v. Madison, Albert Venn Dicey.
Úvod
V rámci tejto vedeckej štúdie sa pokúsime predstaviť míľniky, ktoré boli rozhodujúce pre ranú profiláciu jednej z "materských teórií" právneho štátu: anglo-americkú doktrínu
rule of law
. Táto teória právneho štátu sa sformovala evolučnou cestou, ktorá úzko súvisela s filozofickými či historickými východiskami svojej doby. Po predbežnom mapovaní daného vývoja sa v ďalšom texte zameriame najmä na bližšiu analýzu:-
prínosu sudcovského a neskôr parlamentného pôsobenia Edwarda Cokea (1552 - 1634),
-
vybraných myšlienok z diela anglického filozofa Johna Locka (1632 - 1704),
-
obsahu a význam prvej písanej a rigidnej ústavy - Ústavy USA (1787) a tiež jej prvých desiatich dodatkov zakotvujúcich niektoré práva a slobody občanov (1791),
-
súdnej kontroly ústavnosti, ktorá bola vytvorená rozhodnutím Najvyššieho súdu USA vo veci Marbury v. Madison a
-
teoretického spracovania idey
rule of law
v diele Alberta Venn Diceyho (1835 - 1922).1. Obrana práv a slobôd proti kráľovi (Edward Coke)
Za počiatkami idey
rule of law
sa musíme vrátiť do 17. storočia, a to predovšetkým ku právnikom
common law
, ktorí si už skôr vytvorili akýsi vlastný stav organizovaný do cechov
(Inns of court)
s vlastným systémom vzdelávania a výberom kandidátov na sudcovský úrad.
1)
Aj keď sa samotný termín
rule of law
objavuje už v 16. storočí,
2)
je to predovšetkým začiatok 17. storočia, keď sa viacerí právnici postavili proti absolutistickým ambíciám Stuartovcov, a "reaktivovali" tak staršiu stredovekú ideu, že kráľ je podriadený právu.
3)
Najznámejším z týchto právnikov sa stal Edward Coke (1552 - 1634). Predtým, ako sa mu podarilo získať si politickú priazeň, bol činný ako advokát
(barrister)
, a to aj vo viacerých významných prípadoch. V roku 1589 sa stal poslancom parlamentu a krátko na to bol vybraný tiež do funkcie
Solicitor General
(1592 - 1594) a následne
Attorney General
(1594 - 1606).
4)
Tento jeho rýchly postup potom vyvrcholil presunutím sa na predsednícke pozície na dvoch dôležitých súdoch: na Súde bežných žalôb (Chief Justice of the Common Pleas,
1606 - 1613) a na Súde Kráľovskej lavice (Chief Justice of the King's Bench
, 1613 - 1616). V zrelom veku sa Coke pustil aj do práce právneho učenca, zostavoval zbierky súdnych rozhodnutí a napísal svoje hlavné dielo, štvorzväzkové
Institutes of the Lawes of England
(1628 - 1644)
.
5)
Aj keď Cokeova právnická kariéra nebola v tomto jednoznačná, história si ho predsa len zapamätala ako toho, kto proti kráľovskej svojvôli odvážnymi rozsudkami bránil práva a slobody Angličanov, stelesňované v
common law
.
6)
Pre Cokea tvorilo
common law
predovšetkým právo obyčajové, ktoré bolo pozvoľne vytvárané počas celých dejín. Svoj zdroj má podľa neho v anglickom "národe", ide teda o isté "prirodzené právo Angličanov", a preto tiež najlepšie chráni ich práva a slobody. Aj preto musel Coke chápať napríklad
Magnu Chartu Libertatum
nie ako listinu vydanú kráľom ako zákonodarcom, ale ako potvrdenie prastarých obyčají, ktoré anglické právo pozná prinajmenšom od dôb posledného anglosaského kráľa Eduarda Vyznávača (cca 1003 - 1066), na ktorého legendárne zákony sa okrem iného odvolávali odbojní baróni z roku 1215.