Právny štát

Recenzovaná kolektívna monografia, zo svojej podstatnej časti vychádzajúca z príspevkov sekcie medzinárodného práva, prednesených na konferencii "Bratislavské právnické fórum 2024" (doplnená je aj o vybrané príspevky z predchádzajúcich ročníkov BPF a osobitne pre monografiu napísaných častí vedúcim autorského kolektívu) na tému "Právny štát ako hodnota chránená v európskom nadnárodnom priestore", je jedným z najlepších dôkazov toho, aký úspešný príbeh má právny štát za sebou, akou evolúciou prešiel a akú úžasnú - slovom požičaným z názvu jedného príspevku "magnifique" - cestu prekonal právny štát od prvých ucelených predstáv západoeurópskych mysliteľov druhej polovice 19. storočia po jeho súčasnú podobu vtláčanú mu úradníkmi Európskej komisie v jeho novom euro-úradníckom modeli.

Úvod Náročné 30-ročné (od prijatia Malej ústavy v roku 1992) obdobie budovania demokratického štátu v Poľsku bolo prerušené v roku 2015 po tzv. nepriateľskom prevzatí ústavy a ústavného poriadku...

Úvod Humanizácia vo význame poľudštenia rôznych sfér života človeka (napríklad práce, bývania, služieb, dopravy, vzdelávania a podobne), čiže prispôsobovanie sociálneho prostredia ľudským potrebám, ale aj vo význame zušľachťovania ľudskej...

Príspevok analyzuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci L. B. proti Maďarsku, ktorým rozhodol, že maďarská právna úprava – umožňujúca zverejniť meno a adresu daňového dlžníka na webových stránkach daňových úradov, je v rozpore s čl. 8 Dohovoru.Komentár kritizuje toto rozhodnutie, po prvé, z dôvodu, že sťažnosť nebola preskúmaná z hľadiska porušenia individuálneho práva sťažovateľa. Po druhé preto, že nebolo vecne posúdené, prečo porušila táto právna úprava právo na súkromie, a sústredila sa len na nedostatky legislatívneho procesu (nedostatočná diskusia v parlamente) pri prijímaní predmetného zákona. V komentári sa analyzuje aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti.

Komentár podáva prehľad rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkali preferenčných kvót kandidátov zastupujúcich národnostné menšiny v celkovom kontexte tzv. uzatváracej klauzuly (minimálny počet hlasov, ktoré musí kandidujúci subjekt vo voľbách získať). Priklonil sa v nich k názoru, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezaväzuje zmluvnú stranu k tomu, aby vo voľbách zabezpečila pozitívnu diskrimináciu menšín. Komentovaný prípad rieši otázku zodpovednosti štátu za porušenie pozitívnej diskriminácie menšín v prípade jej aplikácie v celoštátnych voľbách v Maďarsku.

Súdne reformy v krajinách strednej a východnej Európy sa nestretávajú vždy s pochopením u sudcov. V prípade, že súdne reformy, proti ktorým verejne vystupujú sudcovia, sú v rozpore s právnym štátom, ako jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie, sloboda prejavu sudcov nie je len ich právom, ale dokonca aj povinnosťou. Práve takýmto sudcom je určené posolstvo prípadu poľského sudcu Waldemara Żureka, ktorý sa stal symbolom boja za nezávislosť súdnictva v Poľsku. Jeho verejné vystúpenia vyvolali reakciu vládnej moci, ktorá sa ho rôznymi opatreniami v oblasti kontroly rýchlosti jeho rozhodovania, či v rámci vykazovania majetku snažila odradiť od verejnej kritiky zásahov do súdnictva.Napriek tomu, že tieto opatrenia nevyústili do disciplinárnej sankcie voči tomuto sudcovi, porušili právo na slobodu prejavu, pretože neboli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

V dôsledku súdnej reformy na Ukrajine došlo zákonnou cestou k premenovaniu ukrajinského najvyššieho súdu. Preto sa sudcovia pôvodného súdu, ak chceli ďalej súdiť, museli zúčastniť výberového konania. Úlohou ESĽP v popisovanom prípade bolo rozhodnúť o uplatniteľnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru na verejnoprávny spor medzi sudcami a štátom, ktorého predmetom je legislatívna úprava.Komentovaný prípad tak rieši otázku vnútroštátnych možností sudcov, ako sa chrániť pred prijímaním zákonov zasahujúcich do ich sudcovskej nezávislosti. As a result of the reform of the judiciary in Ukraine, the Ukrainian Supreme Court has been renamed.As a result, the judges of the former court had to participate in the selection procedure if they wanted to continue to judge.The role of the ECtHR in the present case was to decide on the applicability of Article 6(1) of the Convention on the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms on public law dispute between judges and the State, the subject of which is the legislation. The commented case thus addresses the question of national judges’ ability to protect themselves from adopting laws that interfere with their judicial independence.

Autor sa v štúdii zaoberá aktuálnou problematikou ochrany právneho štátu vEÚ. Pozornosť pritom upriamuje na existujúce nástroje ochrany právneho štátu, a to ako na právne záväzné, tak aj na tie bez právnej záväznosti. Cieľom autora je pri tom na jednej strane priblížiť jednotlivé nástroje uplatniteľné voči všetkým členským štátom, no na druhej strane ich aj kriticky zhodnotiť z hľadiska ich opodstatnenosti a významu. The study is focusedon the rule of lawprotection atthe EU level. The attention is paidto existing EU instruments aimed at the rule of law protection (legally binding as well as those having no legally binding effect). The author, on one hand, brings an analysis ofall existing instruments applicable to all Member States, and, on the other hand, provides critical assessment of those instruments while takes into account their relevance and added value for the rule of law protection.