Anotácia
V trestnom konaní je nutné rešpektovať a uplatňovať všeobecné ústavné princípy vzťahujúce sa na základné práva a slobody garantované Ústavou Slovenskej republiky. Tieto je potrebné zohľadniť predovšetkým (avšak nielen) pri normotvornej (
de lege fereneda
) činnosti zákonodarcu. Ústavné princípy vytvárajú postuláty na normy obsiahnuté v trestnoprocesných predpisoch. Pri normotvornej činnosti je nutné dbať aj na medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky pri zmene trestnoprávnych predpisov, ktoré vyplývajú nielen zo znenia medzinárodných zmlúv, ale aj z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít. Zohľadnením limitov trestného konania, ktoré vyplývajú z niektorých ústavných noriem a medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky, sa dosiahne zároveň naplnenie doktríny pozitívneho záväzku štátu.Annotation
In criminal proceedings, it is necessary to respect and apply general constitutional principles relating to basic rights and freedoms guaranteed by the Constitution of the Slovak Republic. These must be taken into account primarily (but not only) in the law-making (de lege ferenda) activity of the legislator. Constitutional principles create postulates for standards contained in criminal procedure regulations. In norm-making activities, it is also necessary to pay attention to the international obligations of the Slovak Republic when changing criminal law regulations, which result not only from the wording of international treaties, but also from the decision-making activities of the highest judicial authorities. By taking into account the limits of criminal proceedings, which result from some constitutional norms and international legal obligations of the Slovak Republic, the fulfillment of the doctrine of the positive obligation of the state will be achieved at the same time.
Kľúčové slová
ústavné princípy, právny štát, ukladanie povinností, medze základných práv
Key words
constitutional principles, rule of law, imposition of obligations, limits of fundamental rights
Úvod
V trestnom konaní je nevyhnutné rešpektovať a dôsledne uplatňovať ústavné princípy. Základné princípy trestného konania sú obsiahnuté predovšetkým v prvej vete článku 1 ods. 1 Ústavy SR, článku 2 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR, článku 13 ods. 1 až ods. 4 Ústavy SR, ako aj článku 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a článku 154c Ústavy SR. Bez pochopenia predmetných ústavných princípov, ktoré stanovujú ústavnoprávne limity pre zásahy do základných práv a slobôd (aj) v trestnom konaní, nie je možné správne interpretovať a ani aplikovať normy trestného práva.
Limitom konania orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri objasňovaní a potrestaní páchateľov trestných činov je skutočnosť, že nesmú byť porušené základné práva a slobody fyzických osôb ani právnických osôb v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, Ústavy SR, prípadne s ustanoveniami medzinárodných zmlúv, ktoré však upravujú možné obmedzenia ľudských práv a základných slobôd za jasne formulovaných podmienok. Zároveň nesmú byť porušené práva a slobody subjektov a strán trestného konania ani v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu SR a ESĽP
1)
. V podmienkach Slovenskej republiky však dochádza k opomínaniu doktríny pozitívneho záväzku štátu, ktorá implicitne vyplýva z Ústavy SR. Podľa Ústavného súdu SR, cit.
"Pozitívny záväzok vyplývajúci aj z ďalších medzinárodných zmlúv, ktoré ratifikovala a vyhlásila alebo ktoré ratifikuje a vyhlási v svojej Zbierke zákonov Slovenská republika musí plniť, pokiaľ voči nemu neuplatní výhradu."
2)
.
Predmet Trestného poriadku a trestného konania
Predmet a účel Trestného poriadku
3)
, ako aj rozsah tzv. trestnoprocesného vzťahu vznikajúci na jednej strane medzi orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom, a na strane druhej subjektmi, ktoré sú trestným konaním dotknuté
4)
, je upravený v § 1 nasledovne, cit.
"Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb."
.V rámci úvahy
de lege ferenda
by bolo vhodné predmet Trestného poriadku doplniť, príkladmo nasledovne:
"Trestný poriadok upravuje
.práva a povinnosti pri
postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdov a
práva a povinnosti subjektov a strán zúčastnených na trestnom konaní
tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb,
ak tento zákon neustanovuje inak a zásahy do základných práv a slobôd sú nevyhnutné.
"Modifikovaním znenia predmetu Trestného poriadku, a to doplnením
by zákonodarca prízvukoval ústavnoprávnu zásadu "čo nie je dovolené, je zakázané", ktorá zásada štátne orgány striktne zaväzuje. Zdôraznením zákonom priznaných práv a určených povinností orgánom činným v trestnom konaní a súdom v predmete Trestného poriadku by sa akcentovala nevyhnutnosť dodržiavania predmetnej zásady, keďže táto predstavuje najčastejšie porušovanú ústavnú normu štátnymi orgánmi.
"(...) práva a povinnosti pri postupe (...)"
Úvaha o doplnení ustanovenia
je determinovaná tým, že Trestný poriadok neupravuje len postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Doplnením by bola akcentovaná významnosť priznaných práv a povinností, ktoré subjektom a stranám trestného konania priznáva Trestný poriadok.
"(...) práva a povinnosti subjektov a strán zúčastnených na trestnom konaní (...)"
Navrhované doplnenie za čiarkou, cit.
by vyžadovalo kumulatívne splnenie oboch podmienok. Predmet Trestného poriadku upravuje aj, cit.
"ak tento zákon neustanovuje inak a zásahy do základných práv a slobôd sú nevyhnutné "
"(...) v trestnom konaní je nevyhnutné rešpektovať základné práva a slobody (...)
", avšak predmetná formulácia nekorešponduje s realitou, keďže v trestnom konaní dochádza k zásadným zásahom do základných práv a slobôd. Predmet Trestného poriadku požaduje rešpektovanie základných práv a slobôd, ktoré sú upravené v článkoch 12 až 54 Ústavy SR. Zároveň Ústava SR priznáva prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred zákonmi (aj pred Trestným poriadkom) za explicitne stanovených podmienok.Adjektívnom
v závere ustanovenia, sa podľa judikatúry Ústavného súdu SR rozumie postulát interpretácie a aplikácie v miere, ktorá je nevyhnutná v rámci demokratickej spoločnosti. Obmedzenie základného práva alebo slobody je nevyhnutné, ak cieľ obmedzenia nemožno inak dosiahnuť
5)
. Naopak, obmedzenie základného práva alebo slobody nie je nevyhnutné, ak účel obmedz
"nevyhnutné",