Nový ústavný rámec predčasných volieb: medzi referendom a uznesením

Vydáno: 28 minút čítania
Článok sa zaoberá v nedávnej minulosti intenzívne diskutovanou otázkou skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, pričom porovnáva dva mechanizmy, ktoré boli predmetom verejnej a odbornej debaty - referendum a parlamentné uznesenie. Vychádza zo znenia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. a relevantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (najmä nález sp. zn. PL. ÚS 7/2021 zo 7. júla 2021). Pozornosť venuje aj praktickým dôsledkom a rizikám zneužitia týchto nástrojov, najmä alternatívy referenda, v podmienkach polarizovanej spoločnosti. Záverom autorka súhrnne hodnotí oba nástroje z hľadiska ich vplyvu na legitimitu a efektívnosť ústavného systému.
The article examines the intensely debated issue of shortening the term of the National Council of the Slovak Republic, a topic that gained prominence in recent political discourse. It compares two mechanisms that were at the center of public and expert debate - a referendum and a parliamentary resolution. The analysis is based on the wording of Constitutional Act No. 24/2023 Coll. and the relevant case law of the Constitutional Court of the Slovak Republic (particularly the judgment under file no. PL. ÚS 7/2021 of 7th of July 2021). Special attention is devoted to the practical consequences and risks of misuse of these instruments, particularly the referendum, in a polarized society. In conclusion, the author evaluates both mechanisms in terms of their impact on the legitimacy and effectiveness of the constitutional system.
Kľúčové slová: predčasné voľby, referendum, parlamentné uznesenie, ústavný rámec
Key words: early elections, referendum, parliamentary resolution, constitutional framework
 
Úvod
Téma predčasných parlamentných volieb sa v slovenskom právnom a politickom diskurze dostáva do popredia opakovane, najmä v čase zvýšeného spoločenského napätia a politickej nestability. Až do roku 2023 však v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len
"Ústava SR"
alebo
"Ústava"
) absentoval jednoznačný a systematicky upravený mechanizmus, ktorý by upravoval spôsob skrátenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
"NR SR"
alebo
"Národná rada"
). Na tradíciu jednorazových zásahov do volebných pravidiel, ktoré sa už v minulosti vyskytli 1) ,
a síce
vo forme predĺženia volebného obdobia orgánov samosprávnych krajov, nadviazal ďalší krok ústavodarcu, ktorý sa premietol do prijatia ústavného zákona č. 24/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Kým predchádzajúci zásah bol odôvodnený najmä potrebou synchronizácie volebných cyklov, novela z roku 2023 reflektuje širšiu potrebu vytvoriť trvalý a systematický ústavný rámec pre prípadné skracovanie volebného obdobia parlamentu - a teda aj pre realizáciu predčasných parlamentných volieb.
Predmetné nóvum reaguje na dlhodobú prax, podľa ktorej boli predčasné voľby uskutočňované prevažne na základe politických dohôd alebo
ad hoc
ústavných zákonov 2) , čím sa opakovane otvárala otázka ich ústavnej udržateľnosti. Zavedením presných ústavných pravidiel, ktoré určujú podmienky a postupy skracovania volebného obdobia, ústavodarca nielen odpovedá na požiadavku posilnenia právnej istoty, ale zároveň prispieva k stabilizácii ústavného rámca parlamentnej demokracie. Nová právna úprava tak predstavuje významný posun smerom k predvídateľnosti a legitímnosti procesov vedúcich k predčasným voľbám.
Prijatím ústavného zákona č. 24/2023 Z. z. sa slovenský ústavodarca rozhodol zakotviť možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady prostredníctvom parlamentného uznesenia. Tento krok bol do veľkej miery ovplyvnený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
"Ústavný súd"
) vedeným pod sp. zn. PL. ÚS 7/2021, v ktorom bolo skonštatované, že platný výsledok referenda vedúci k jednorazovému skráteniu volebného obdobia bez výslovného ústavného základu by odporoval princípu generality práva. Súčasne sa tým otvorila širšia diskusia o možnostiach a limitoch využívania inštitútov priamej a zastupiteľskej demokracie v ústavnom systéme Slovenskej republiky (ďalej len
"SR"
).
 
Ústavný zákon č. 24/2023 Z. z. - predčasné voľby v ústavnom rámci
Ústavný zákon č. 24/2023 Z. z.,
in concreto
posilnil právomoci Národnej rady o kompetenciu skrátiť prebiehajúce volebné obdobie par

Související dokumenty

Súvisiace články

Ústavná ochrana volebného systému: Slovenská republika v komparatívnej perspektíve
Voľby ako hodnota právneho štátu
Referendum o predčasných voľbách je protiústavné
Zákaz účasti tretích strán vo volebnej kampani vo vzťahu k slobode prejavu
Štátne občianstvo ako podmienka volebného práva aj v 21. storočí?
Suverenita státu včera a dnes - k dynamice pojmu a hermeneutickým posunům v jeho chápání
Vzťah slobody, bezpečnosti a právneho štátu
Ústavné zvyklosti – kritika, kontext, reflexie
Limity výkonu ústavodarnej moci v Slovenskej republike (habilitačná prednáška)
Súbeh disciplinárneho konania a trestného konania proti sudcovi
Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie - Uplatňovanie racionálnych predpokladov pri obmedzovaní ľudských práv a slobôd
K odňatiu právomoci Ústavného súdu SR posudzovať ústavné zákony - kritické reflexie
Princip komparability a možnosti jeho aplikace při komparaci anglosaského a kontinentálního systému právní kultury
Uplatňovanie kasačného princípu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov (inauguračná prednáška)
(Ne)rozhodovanie o súlade ústavného zákona s ústavou
Weimarská ústava (1. časť) - Cesta k prijatiu základného dokumentu
Opodstatnenie procesnej spravodlivosti
Vybrané mechanizmy na ochranu pred diskrimináciou a násilím páchanom na ženách
Veľký senát a ustálená rozhodovacia prax (inauguračná prednáška)

Súvisiace predpisy

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
90/2001 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov