Anotácia
Ústavný súd SR v konaní o súlade predmetu referenda zdôrazňoval rovnocennosť výkonu ústavodarnej moci priamo občanmi v referende a zastupiteľsky poslancami Národnej rady SR. Príspevok túto rovnocennosť analyzuje z pohľadu formy, obsahu a rozsahu ústavodarnej moci, a to z hľadiska miery možností zásahu do materiálneho jadra ústavy. V závere predstavuje riešenie autora vo vzťahu k ochrane materiálneho jadra ústavy pri výkone ústavodarnej moci.
Annotation
Constitutional Court of the SR emphasised the equivalence of the exercise of constitutional power directly by citizens in the referendum and representative by the members of the National Council of the SR. The contribution analyses this equivalence in terms of the form, content and extent of constitutional power, in terms of the extent of the possibilities for interference with the material core of the Constitution. In conclusion, it represents the author's solution in relation to the protection of the material core of the Constitution in the exercise of constitutional power.
Kľúčové slová
Keywords
Constitutional power, referendum, National Council of the Slovak Republic, constitution, material core of the Constitution
1. Úvod
Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2021 (ďalej len "nález") predstavuje zdroj mnohých podnetov pre ďalšie úvahy o referende v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Aj keď Ústavný súd SR v mnohom referendum vyjasnil, čo sa týka najmä právnej sily jeho platného výsledku, v niečom zase nastolil viac otázok ako v odôvodnení náletu poskytol odpovedí. Je to napríklad otázka vzťahu priameho výkonu štátnej moci občanmi v referende a výkonu štátnej moci prostredníctvom slobodnej voľby zástupcov občanov, ktoré obe Ústavný súd SR zarámcoval do moci ustanovenej.
Rovnako podnetný je aj úplne nový prvok referenda, ktorým je požiadavka na legislatívnu všeobecnosť a normatívnosť predmetu referenda, aspoň toho fakultatívneho. Predmetom referenda je teda iná dôležitá otázka verejného záujmu, ktorá má normatívny charakter, resp. je právnou normou.
V predloženom príspevku sa zameriam na ďalší aspekt, ktorým je vymedzenie ústavodarných účinkov referenda. Pokúsim sa o systematické definovanie ústavodarnej moci v Slovenskej republike tak, ako z môjho pohľadu vyzerá po náleze. V tej súvislosti sa čiastočne dotknem aj témy normatívnosti predmetu referenda.
Ústavodarná moc je moc oprávnená prijímať ústavu. V rámci problematiky ústavodarnej moci sa tradične rozlišujú pôvodná (originálna, primárna) ústavodarná moc a odvodená (sekundárna) ústavodarná moc.
1)
Ústavodarná moc predstavuje tak moc, či schopnosť dať spoločenstvu novú ústavu, ale aj moc, či schopnosť dotvárať a meniť existujúcu ústavu. Spôsob zmien a dopĺňaní ústavy musí rešpektovať vôľu originálneho ústavodarcu vyjadrenú v ústave, ktorú svojmu spoločenstvu dala prvú, pôvodná ústavodarná generácia. Zakotvenie správnych nástrojov a metód zmien a doplnení ústavy súčasne vytvorí predpoklady pre rešpektovanie ústavy a jej pretrvávajúcej autority aj u nasledujúcich generácií, ktoré sa na príprave a ratifikácii ústavy nepodieľali. Vecnú ochranu ústavy vytvára jej materiálne jadro.
Predmetom skúmania v predloženom príspevku je tak pôvodná ústavodarná moc, ako aj odvodená, parlamentná ústavodarná moc, a to z hľadiska ich rovnocennosti a možností zásahu do materiálneho jadra ústavy, ktoré takáto rovnocennosť prináša.
Slovo, ktoré sa vinie celým odôvodnením nálezu je rovnocennosť (body 74., 75., 81., 95., 103. a 174.). Ústavný súd SR v náleze opakovane zdôrazňoval rovnocennosť dvoch foriem výkonu ústavodarnej moci, a to priamo občanmi v referende a prostredníctvom ich volených zástupcov v Národnej rade SR.
Pokúsim sa túto deklarovanú rovnocennosť výkonu ústavodarnej moci preskúmať, a to s ohľadom na
a)
formu ústavodarnej moci, čo predstavuje preskúmanie toho, ako možno formálne s ústavou v rámci výkonu ústavodarnej moci nakladať,
b)
obsah ústavodarnej moci, čo predstavuje preskúmanie toho, čo vecne/materiálne môže alebo nemôže byť predmetom regulácie ústavodarnou mocou, aj ak by došlo k dodržaniu formy a
c)
rozsahu ústavodarnej moci, čo predstavuje preskúmanie toho, v akom rozsahu je možné túto moc vykonávať.
V závere príspevku predstavím vlastný pohľad na usporiadania vzťahu priamej a zastupiteľskej ústavodarnej moci v demokratickom a právnom štáte, ktorý sa odlišuje od konštrukcie nastavenej v náleze. Referenčným základom pre vlastnú predstavu o rovnocennosti alebo nerovnocennosti výkonu ústavodarnej moci bude materiálnej jadro ústavy a možnosti jeho ochrany pri rovnocennom výkone ústavodarnej moci a pri nerovnocennom výkone ústavodarnej moci.
2. Forma ústavodarnej moci
Formálna ústava je ústava, ktorá nachádza vyjadrenie vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu znenie, resp. text ktorého je daný a identifikovateľný z publikačného nástroja určeného na štátom autorizované úradné vyhlasovanie právnych predpisov s dôsledkom ich platnosti. Znenie takto vyhlásené predstavuje danú písanú ústavu, ktorá je výsledkom ústavodarného procesu, a to tak toho, výsledkom ktorého je ústava štátu, ako aj ústavodarného procesu, výsledkom ktorého sú následné zmeny a doplnenia ústavy.
2)
Skúmanie ústavodarnej moci a jej výkonu z formálnej stránky tak predstavuje skúmanie procesu jej prijímania a jej zmien z hľadiska subjektu vykonávajúceho ústavodarnú moc a procesu, v ktorom sa ústavodarná moc vykonáva.
Ústava sama ustanovuje, že na prijatie ústavy, zmeny ústavy, na prijatie ústavného zákona a zmenu ústavného zákona sa vyžaduje súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých poslancov Národnej rady SR. Národná rada SR sa ako jediný ústavodarný orgán uznáša na ústave a na ústavných zákonoch. Ústava do pôsobnosti Národnej rady SR ako parlamentného ústavodarcu zveruje tak prijatie novej ústavy, ako aj zmenu platnej ústavy. Pokiaľ ústava pojmovo rozlišuje medzi prijatím ústavy a zmenou ústavy, k čomu dochádza práve v čl. 84 ods. 4, potom neexistencia procesných rozdielov nás vedie logicky k záveru, že pojmové rozdiely medzi prijímaním ústavy a zmenou ústavy budú tvorené práve obsahovými, materiálnymi rozdielmi.
3)
Z formálneho hľadiska je prijatie novej ústavy nahradenie platnej ústavy novou ústavou a súčasne zrušenie platnej ústavy. Súčasťou ústavodarnej moci Národnej rady SR je tak nielen prijatie novej ústavy, ale aj zrušenie platnej ústavy. Zmena platnej ústavy je z formálneho hľadiska buď nahradenie časti existujúceho textu platnej ústavy novým textom, ďalej je to vypustenie časti existujúceho textu platnej ústavy bez náhrady a napokon je to aj doplnenie existujúceho textu ústavy úplne novým textom, teda jej rozšírenie, bez zmeny alebo vypustenia existujúceho textu.
Pre skúmanie rovnocennosti výkonu ústavodarnej moci Národnej rady SR a občanov v referende možno vo vzťahu k Národnej rade SR sumarizovať, že táto je schopná ústavu
a)
prijať/uzniesť sa na nej,
b)
zrušiť,
c)
zmeniť a
d)