Slovinská republika a Slovenská republika sú si - okrem takmer totožných názvov, ktoré tak často mýlia cudzincov - podobné v mnohých aspektoch. Pri zacielení pozornosti konkrétnejšie na oblasť práva nemožno prehliadnuť, že Slovinsko stálo v ostatných dekádach pred podobnými výzvami, ako naša krajina, keď prešlo procesmi transformácie spoločnosti, právneho poriadku, reformami inštitúcií, európskou integráciou. Najvyšší súd Slovenskej republiky aktívne spolupracuje so svojou partnerskou inštitúciou - Najvyšším súdom Slovinskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd"), najmä v rámci medzinárodných súdnych sietí, ktorých sú oba súdy členmi.
V aktuálnom čísle Bulletinu ODAK sme sa rozhodli predstaviť súdny systém Slovinskej republiky a poskytnúť tak priestor pre hľadanie spoločných čŕt, ale aj odlišností, ktoré môžu byť prípadným zdrojom inšpirácie a obohatenia. Za spoluprácu pri príprave článku ďakujeme Najvyššiemu súdu Slovinskej republiky.
K stručnej charakteristike slovinského právneho systému možno uviesť, že patrí medzi kontinentálne právne systémy,
1)
samostatne sa začal rozvíjať po vzniku Slovinskej republiky (dňa 25. júna 1991). Základy právneho systému a štruktúry štátu boli položené novou Ústavou Slovinskej republiky (ďalej aj "ústava"), ktorá bola prijatá dňa 23. decembra 1991. Slovinský právny systém výrazne ovplyvnilo rozhodnutie o vstupe do Európskej únie, keďže Slovinsko začalo postupne harmonizovať svoju legislatívu s právom Európskej únie už počas príprav na plné členstvo.
2)
Do Európskej únie vstúpilo, rovnako ako naša krajina, dňa 1. mája 2004, pričom spomedzi krajín bývalej Juhoslávie ho zatiaľ nasledovalo len Chorvátsko v roku 2013.
Právny poriadok Slovinskej republiky neuznáva judikatúru ako záväzný prameň práva, čo znamená, že rozhodnutia súdov vyšších inštancií formálne nezaväzujú nižšie súdy (mimo rámca konkrétnej veci).
3)
Súdy nižších inštancií však často zohľadňujú a rešpektujú judikatúru tzv. vyšších súdov a najvyššieho súdu, najmä zásadné právne názory najvyššieho súdu, ktoré sú dôležité pre jednotnú aplikáciu zákonov.
4)
PRÁVNA ÚPRAVA SÚDNEJ MOCI
Ústavnoprávne základy súdnej moci, ktorá je jednou z troch zložiek verejnej moci, sú obsiahnuté v článkoch 125 až 134 ústavy. Zdrojmi zákonnej právnej úpravy sú predovšetkým zákon o súdoch,
5)
zákon o justičnej službe
6)
a ďalšie právne predpisy. Ústava a zákony Slovinskej republiky sa publikujú v Úradnom vestníku Slovinskej republiky (
Uradni list Republike Slovenije
, ďalej aj "úradný vestník").
7)
SÚSTAVA SÚDOV
Podľa článku 126 ústavy, organizáciu a príslušnosť súdov určuje zákon. Nesmú sa zriaďovať mimoriadne súdy, ani vojenské súdy v čase mieru. Toto ústavné pravidlo proti ad hoc tribunálom je predpokladom nezávislého súdneho systému.
8)
Najvýznamnejšia reforma súdnictva sa uskutočnila v rokoch 1994 - 1995, kedy bol prijatý zákon o justičnej službe a zákon o súdoch, ktorými sa uzákonila sústava súdov existujúca doteraz.
9)
Slovinský súdny systém pozostáva zo súdov so všeobecnou právomocou (
splošna sodišča,
ďalej aj "všeobecné súdy") a súdov s osobitnou právomocou
(specializirana sodišča,
ďalej aj "špecializované súdy").
10)
Na vrchole súdnej sústavy je najvyšší súd (vrhovno sodišče
), spoločný pre všeobecné súdy aj špecializované súdy. Mimo sústavy všeobecných a špecializovaných súdov stojí Ústavný súd Slovinskej republiky (Ustavno sodišče Republike Slovenije
, ďalej aj "ústavný súd").Všeobecné súdy
sa delia na:-
miestne súdy
(okrajno sodišče)
11)
a
okresné
-
súdy
(okrožno sodišče
), ktoré sú súdmi prvej inštancie,-
vyššie súdy
(višje sodišče
), ktoré sú odvolacími súdmi,-
najvyšší súd
.Špecializované súdy
sa delia nasledovne:-
pracovné a sociálne súdy
(delovno in socialno sodišče
),-
Vyšší pracovný a sociálny súd Slovinskej republiky
(Višje delovno in socialno sodišče Republike Slovenije,
ďalej aj "vyšší pracovný a sociálny súd"), ktorý je odvolacím súdom,-
Správny súd Slovinskej republiky
(Upravno sodišče Republike Slovenije
, ďalej aj "správny súd"), ktorý má postavenie vyššieho súdu,-
najvyšší súd
.VŠEOBECNÉ SÚDY
Miestne súdy
Miestnych súdov je 44. Ako bolo uvedené, sú to súdy prvej inštancie a do ich právomoci patrí najmä prejednávanie menej závažných trestných vecí,
12)
ďalej prejednávanie občianskoprávnych sporových vecí podľa zákona o občianskom súdnom konaní, ktoré sa týkajú nárokov na náhradu škody alebo vlastníckeho práva, vecí s hod